Škody môžu byť vyššie
Ako povedal predseda Bratislavského kraja Vladimír Bajan, aroganciou rezortu financií je zaskočený, pretože doplatenie zvyšných 300 miliónov už bolo dohodnutých na ministerstvách dopravy a práce. Župani preto poslali list ministrovi financií Ivanovi Miklošovi so žiadosťou o stretnutie. Včerajšiu schôdzku so štátnym tajomníkom Vladimírom Tvaroškom zrušili, keďže chcú rokovať na ministerskej úrovni. Chcú tiež prerokovať systémové riešenie vzniknutej situácie. "Súčasný systém je nefunkčný," dodal Bajan. Ak vláda neuvoľní 300 miliónov korún, bude podľa nitrianskeho župana Milana Belicu nutné rušiť autobusové spoje. "Zníži sa mobilita študentov a pracovnej sily, čím sa rozdiely v regiónoch ešte viac zvýraznia."
Právnik verí krajom
Pokiaľ rezort financií nebude akceptovať požiadavky samosprávy, šéfovia krajov spolu s prepravcami sú rozhodnutí zažalovať štát. Ide však o krajné riešenie. Opierajú sa pritom o analýzu ústavného právnika Ladislava Orosza. "Právo je na strane krajov. Financovanie cestnej dopravy je prenesený výkon štátnej správy na samosprávu a z ústavy vyplýva, že náhradu nákladov má zabezpečiť štát," vysvetlil Orosz. Župy tak majú nárok na úhradu všetkých nákladov, ktoré súvisia s výkonom autobusovej dopravy vo verejnom záujme.
Štát nič nezmení
Napriek hrozbe ministerstvo financií svoj postoj k celej záležitosti nemení. "Zmluvy o výkone vo verejnom záujme s dopravcami na rok 2005 uzatvorili samosprávne kraje. Župy majú vecnú kompetenciu, financie, a takisto robia cenotvorbu," tvrdí hovorca ministerstva financií Peter Papanek. Podľa neho už vlani dostali kraje oproti plánom o 1,5 miliardy korún viac. Ministerstvo poukazuje aj na neefektívne hospodárenie žúp: kým v roku 2004 kraje vynaložili na administratívu vyše 860 miliónov, vlani to bolo už približne 1,6 miliardy korún, čo je 90- percentný nárast. Pritom výdavky v položke ekonomická oblasť, v ktorej sú zahrnuté aj peniaze pre podniky autobusovej dopravy, vzrástli za to isté obdobie iba o šesť percent.
| Výdavky na vlastnú administratívu samosprávnych krajov (mil. Sk) | |||
| Kraj |
2004 |
2005 |
Nárast (%) |
|
Bratislavský kraj |
116 |
217,9 |
88 |
|
Trnavský kraj |
109 |
160,3 |
47,7 |
|
Nitriansky kraj |
99,5 |
167,6 |
68,4 |
|
Trenčiansky kraj |
77,3 |
147,2 |
90,4 |
|
Banskobystrický kraj |
126 |
331,5 |
163,7 |
|
Žilinský kraj |
107 |
284,1 |
165 |
|
Košický kraj |
133 |
201,7 |
51,7 |
|
Prešovský kraj |
93,4 |
121,2 |
29,8 |
|
SPOLU |
861 |
1 631,50 |
89,6 |
| Zdroj: MF SR | |||