Ak Slovensko nechce, aby tzv. Karpatské bukové pralesy prišli o značku UNESCO, treba splniť podmienky vyplývajúce z nominačného projektu. V rozhovore pre TASR na to upozornil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Lokalita na východe Slovenska je súčasťou Svetového dedičstva UNESCO.
Pozrite sa, aké lokality má Slovensko zapísané na zozname UNESCO
Výbor svetového dedičstva na svojom zasadnutí v júli 2017 v Krakove opätovne upozornil Slovensko na viaceré pretrvávajúce problémy. Uložil mu do 1. februára 2018 vykonať potrebné opatrenia, rovnako predložiť návrh úpravy hraníc slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón. Sólymos pripomína, že prípadný návrh menšej rozlohy ako spomínaných 5700 hektárov by mohol viesť k strate značky UNESCO. "Musíme na to nájsť možnosti, prostriedky, aby sme o túto vzácnosť neprišli a hlavne, aby sme neprišli o tú značku," zhrnul.
Sólymos považuje za viac ako dôležité zachovanie lokality v maximálnej možnej miere a v maximálnom možnom rozsahu. Podľa jeho slov ideálnym riešením je vyhlásenie bezzásahových zón v najcennejších územiach na rozlohe minimálne 5700 hektárov. Rovnakú požiadavku majú aj lesoochranári. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) však v novembri hovorila o ochrane 3600 hektárov.
Tzv. Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007. Do zoznamu UNESCO sa zapísalo desať pralesových lokalít. Z nich štyri sú na území Slovenska - lokality Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat. Pralesy sú reťaz ostrovov pôvodného lesa, ktorý rástol tisícky rokov. Celá lokalita pozostáva zo 78 komponentov vrátane slovenských, ktoré sa nachádzajú na území 12 európskych štátov.
					