Vyššie platy. Kratší pracovný čas. Dlhšia dovolenka. Na toto všetko sa môžu budúci rok tešiť zamestnanci štátu a ľudia pracujúci vo verejnom záujme. Všetci budú pracovať o 2,5 hodiny týždenne menej ako stanovuje zákon (40 hodín týždenne) a budú mať nárok na týždeň dovolenky navyše.
"Prvýkrát sa nám to podarilo dohodnúť napevno. Platí to pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, či sa na podnikovej úrovni vyjedná kolektívna zmluva," hovorí predsedníčka Slovenského odborového zväzu verejnej správy Marcela Gatciová. V štátnej službe podľa nej pracuje asi 40-tisíc ľudí, počet pracovníkov vo verejnom záujme je asi 330-tisíc. Celkovo pôjde budúci rok podľa ministerstva financií na platy, služobné príjmy či osobné vyrovnania v štátnom a verejnom sektore takmer 41 miliárd korún, čo je o 2,3 miliardy viac ako tento rok.
Zdravotníci v strehu
Komplikovaná ostáva situácia len okolo zdravotníkov. Tí sa na mzdách s ministerstvom nevedia dohodnúť už druhý mesiac. Očakávajú až 30-percentné zvýšenie platov. Ministerstvo zdravotníctva sa ku konkrétnym číslam nevyjadruje. Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Andrej Kučinský varuje, že "zdravotníctvo sa ocitne tam, kde bolo na jar tohto roka -- v štrajkovej pohotovosti". Ministerstvo má v januári predložiť návrh krokov, ktoré majú zlepšiť systém odmeňovania zdravotníkov.
Istota od júla
Istotu zvýšenia platov už majú už štátni úradníci -- od júla im pridajú minimálne štyri percentá. V rovnakom čase zvýšia platy zamestnancom vo verejnej službe (napríklad zamestnanci samospráv, kultúrnych inštitúcií a ďalší) o sedem percent a policajtom, colníkom a vojakom o päť percent.
Prilepšia si aj sudcovia či prokurátori, ktorých plat sa odvíja od výšky platu poslanca parlamentu. Ten sa zase vyratúva ako trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. "V budúcom roku dostanú sudcovia prvýkrát aj 14. plat," dodáva hovorca rezortu spravodlivosti Michal Jurči.
Učiteľom tisícka
Učitelia dostanú od júla 2007 pridané v priemere tisíc korún. Priemerný mesačný zárobok kvalifikovaného učiteľa na základnej, resp. strednej škole sa tak vyrovná priemernej mzde v národnom hospodárstve. "V tzv. mzdovom normatíve, ktorý je súčasťou príspevku štátu na jedného žiaka, je však priestor na zvýšenie o 1 500 až 1 700 korún," zdôraznil šéf školských odborárov Ján Gašperan.
Nízke platy sú pritom jedným z hlavných dôvodov odlevu mladých učiteľov. Za deväť mesiacov odišlo zo školstva podľa Gašperana vyše 4 300 zamestnancov, z toho takmer 3-tisíc učiteľov. Ministerstvo školstva chce preto napríklad zvýhodniť študentov cudzích jazykov pri poberaní motivačných štipendií. Podľa šéfa školských odborárov by si tak mohli učitelia prilepšiť o 3- až 5-tisíc Sk. "Reálne to však je najskôr od roku 2009," dodáva Gašperan.
Politické prídavky
Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar už pritom avizoval, že júlová valorizácia platov nemusí byť jediným zvýšením. Po schválení štátneho rozpočtu pre denník SME povedal, že by mohli platy ľudí v štátnej či verejnej správe vzrásť viac ako o bežnú valorizáciu. Rozpočet však s mimoriadnym zvýšením platov nepočíta. "Limit výdavkov na mzdy je stanovený v rozpočte vrátane valorizácie. Jednotliví ministri môžu nakladať s týmito prostriedkami tak, ako to považujú za správne," hovorí Ján Onda z ministerstva financií. Premiér Robert Fico pritom trvá na 20-percentnom znížení počtu štátnych úradníkov v nasledujúcom roku. Peniaze, ktoré by inak išli na ich platy, chce použiť najmä na sociálne programy.