Všetci vieme, že si chceme to, čo sme načerpali počas dňa udržať, základom je kvalitný nočný spánok, uvádza Sciencealert. A zatiaľ čo vedci si už dlho uvedomujú, že naše spomienky závisia od spojenia, založenom na neurónoch v mozgu, nebolo im jasné, ako vlastne samotný spánok pomáha upevňovať tieto informácie.
Spomeniete si keď v spánku zabudnete
Jedna nedávna hypotéza udáva, že spánok vyplavuje potenciálne toxické proteíny, ktoré sa hromadia v mozgu počas dňa a nedávne štúdie zas preukázali, že ak sa nám nepodarí zaspať na dostatočný čas, zvyšujeme si tým riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb a cukrovky typu 2, nehovoriac o neurodegeneratívnych poruchách, ako sú Parkinsonova choroba.
Štúdie z University of Wisconsin a Johns Hopkins University poskytli dôkazy, ktoré naznačujú, že nám spánok umožňuje "prehrabávať sa" v našich spomienkach a doladiť súvislosti a vedomosti, ktoré sme načerpali v bdelom stave.
Synaptická homeostázna hypotéza
Takzvaná synaptická homeostázna hypotéza (SHH) nie je nič nové - výskumníci z University of Wisconsin rozvinuli myšlienku pred desiatimi rokmi. Spomienky máme zakódované v vzájomne prepojených pásoch neurónov, ktoré závisia od veľkosti a sile synapsie pre efektívnu komunikáciu správ.
V roku 2014, člen tímu Giulio TONON z University of Wisconsin Centra pre spánok a vedomia vysvetlil: "Počas bdenia, učenie posilňuje synaptické spojenia v mozgu, zvyšuje sa spotreba energie a nasýtenia mozgu novými informáciami. Spánok umožňuje mozgu sa resetovať, pomáha integrovať novo naučené materiály s konsolidovanými spomienkami, takže mozog môže začať nanovo ďalší deň."
Spánok je neuveriteľne komplexné správanie, ktoré je spojené s celou radou biologických funkcií, takže je ťažké ukázať prstom len na jeden "dôvod" prečo spíme.
Ale vzhľadom k vplyvu moderných technológií na naše spánkové cykly, je dôležité, aby sme dávali pozor na množstvo výhod, ktoré nám celonočný spánok ponúka.