Starí ľudia, ktorí okolo seba majú aspoň troch rodinných príslušníkov okrem partnera a pravidelne sa s nimi stýkajú, žijú dlhšie ako tí, ktorí sú sami. Priatelia naopak nemajú na dĺžku života žiadny vplyv, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Vedci z Torontskej univerzity sledovali 3000 osôb vo veku od päťdesiatsedem do osemdesiatpäť rokov. Zisťovali ich rodinný stav a prítomnosť priateľov a príbuzných v ich každodennom živote. Sledovaní mali zostaviť zoznam najviac piatich osôb, ktoré sú im blízke, a uviesť, či sú to príbuzní alebo priatelia. Väčšina opýtaných mala manžela alebo manželku, tešila sa dobrému zdraviu, označovala sa za šťastných a uvádzala, že okolo seba má v priemere troch rodinných príslušníkov (deti, vnukov, súrodencov či bratrancov), s ktorými je v takmer každodennom kontakte.
Napodiv nie sú priaznivé účinky spoločnosti na dlhovekosť tak silné, keď ide o okruh priateľov. Ten, kto uviedol, že sa pravidelne schádza s priateľmi a známymi, nevykazoval taký výrazný vplyv na dlhovekosť ako ten, kto bol obklopený rodinou. Avšak jedna nedávna britská štúdia ukázala, že tí, ktorí s priateľmi zdieľajú nejaký šport či koníček alebo tí, ktorí sú členmi náboženskej skupiny, sa tešia lepšiemu zdraviu než tí, ktorí sa po odchode do dôchodku venujú individuálnym aktivitám.
Vedci vysvetľujú rozdiely medzi priateľmi a rodinou takto: je pravda, že medzi príbuznými často dochádza ku svárom, a to oveľa častejšie ako u priateľov, príbuzní však dodávajú citovú silu a bezpečnosť svojou prítomnosťou a poskytujú podporu, keď je potrebné, napríklad pri zdravotných problémoch alebo významných rozhodnutiach. Ich blízkosť nielen chráni pred samotou, ale prináša potrebnú podporu pre pokojný život.
Táto teória sa obzvlášť zreteľne prejavuje pri dlhoročných manželstvách. Skoršie štúdie už preukázali, že ten, kto starne spoločne s manželom, žije dlhšie, aj keby v tomto zväzku prepukali sváry. Lepšie je teda udržiavať vzťahy s príbuznými a žiť v páre, aj keby tieto vzťahy boli búrlivé, než byť sám.