Prebudiť sa uprostred noci v hotelovej izbe, v dome priateľov alebo dokonca vo svojej detskej posteli počas návštevy u rodičov, môže byť znepokojujúci zážitok. Zmysly totiž zaplaví vedomie nezvyklého prostredia nasledované záchvevom paniky a človek sa cíti dezorientovaný. Vnútorný kompas sa chvíľu bezmocne pretáča, než mu dôjde, kde vlastne je, a prečo mu tam nič nepripadá povedomé. Nasledujúce ráno sa potom spáč prebudí bez potrebného odpočinku, a stále zo seba striasa hmlu nekvalitného spánku, zatiaľ čo tápavo zháňa prvú rannú kávu. Nasledujúca noc už našťastie býva podstatne ľahšia.
Táto funkcia slúži ako "nástroj pre prežitie v neznámom a potenciálne nebezpečnom prostredí", kedy bdelejšia časť mozgu má schopnosť vyburcovať spáča pri akomkoľvek nezvyklom vonkajšom podnete. Ide o podobný druh "spánku len jednej mozgovej hemisféry", ako majú morské cicavce a niektoré vtáky, vysvetlila spoluautorka štúdie Juka Sasakiová. "Delfíny a veľryby spia len jednou mozgovou hemisférou, zatiaľ čo druhá zostáva hore," dodala. "A naše mozgy môžu mať miniatúrny systém podobný tomu, aký majú delfíny a veľryby."