Najnovší výskum ukazuje, že ateizmus je rovnako prirodzený ako náboženstvo, čo je v rozpore so všeobecnou predstavou, že ľudia sú vopred naprogramovaní tak, aby verili v božstvá.
Nový výskum Cambridgeskej univerzity zistil, že na rozdiel od všeobecného presvedčenia, veľká časť starovekého sveta (cca 3 000 pred našim letopočtom - 476 nášho letopočtu) neverila v žiadnych bohov.
Mnoho ateistov v polyteistických spoločnostiach dokonca prosperovalo, píše sa na portáli Independent. Tvrdí to profesor gréckej kultúry Tim Whitmarsh vo svojej knihe Battling the Gods. Whitmarsh oponuje prevládajúcemu názoru, že ateizmus je moderný fenomén. "Raní ateisti robili to, čo sa zdá byť ako univerzálne namietanie paradoxnej povahy náboženstva - faktu, že náboženstvo vyžaduje akceptáciu veci, ktoré nie sú vo vašom svete intuitívne," tvrdí profesor.
"Fakt, že sa toto dialo pred tisíckami rokov, naznačuje, že formy nedôvery môžu existovať v každej kultúre. A pravdepodobne vždy," dodáva Whitmarsh.
Podľa Whitmarsha máme v súčasnosti tendenciu vnímať ateizmus ako produkt moderných sekulárnych západných spoločností. Napriek tomu si myslí, že v starovekom Ríme či Grécku ateizmus rozkvital dokonca viac, ako v súčasnosti.
"Vek ateizmu" podľa neho skončil, keď boli všeobecne tolerantné spoločnosti nahradené spoločnosťami vyžadujúcimi prijatie jediného pravého boha. "Myšlienka kňaza hovoriaceho vám, čo máte robiť, bola gréckemu svetu cudzia," tvrdí profesor.
Whitmarsh sa ale nesnaží dokazovať ani vyvracať pravdivosť ateistického svetonázoru.