„Telá všetkých druhov a veľkostí, nevydávali vôbec žiadny zápach. Zlomil som všetky časti tiel, aby sa mäso premenilo na liek,“ opisoval v roku 1589 londýnsky obchodník pracujúci ako agent pre spoločnosť Turkey Company John Sanderson svoju návštevu egyptskej hrobky.
A pokračoval: „Na ukážku som domov vzal niekoľko hláv, rúk, paží a nôh. Kúsky múmií sme doviezli Turkey Company do Anglicka. Rovnako aj celé telo, zabalené vo viac ako sto kusoch tkanín, ktoré sa rozpadajú, môžete vidieť kožu, mäso, prsty, nechty, zčernalé.“
Svedectvo o múmiách, ktoré pricestovali do Anglicka, priniesol aj denník istého Samuela Pepysa, v roku 1668 si do neho poznamenal: „V obchodníkovom skladisku som videl múmiu, telo muža alebo ženy, čierne a tvrdé. Nikdy predtým som nič také nevidel, preto ma pohľad potešil, hoci vidieť nebolo dobre. A kúsok z múmie som dostal, kosť z paže.“
Z Alexandrie a Káhiry dopravovali múmie nielen anglickí, ale tiež španielski, francúzski, nemeckí a ďalší obchodníci, záujem bol veľký a zisky ohromné. Egyptské hrobky čelili náporu. To všetko pre potreby európskeho medicínskeho trhu.
Prášok z múmií sa na ňom skvel ako všeliek, uvádza portál Xman.cz.
Neodolateľná príťažlivosť múmií
Podľahli mu aj múdre hlavy. „Múmia má silné účinky na zastavovanie krvácania,“ chválil jeden z najbizarnejších príspevkov do blúdenia európskeho lekárstva filozof a priekopník vedy Francis Bacon.
Preparát z múmií velebil ešte v sedemnástom storočí aj otec modernej chémie Robert Boyle. „Jeden z najužitočnejších liekov predpisovaných a podávaných našimi doktormi na úrazy a pomliaždeniny," súdil.
Mumia, ako sa preparátu hovorilo, mala liečiť všetko, kašeľ, hnačku, hystériu, zápal, mala pomáhať pri pôrodoch. Francúzsky kráľ František I, uvádza autor David Castleton, nevyšiel nikam bez zmesky mumia a prášku z rebarbory. S preparátom sa vraj nebál žiadneho nešťastia, veril, že pomáha na tráviace problémy, bolesť hlavy aj zlomeniny kostí.
Údajnej uzdravujúcej sile ba...
Zostáva vám 85% na dočítanie.
