Analýza Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2024 identifikovala konkrétne prípady, kedy si poistenci nechali vystaviť recepty na antibiotiká na vlastnú žiadosť, bez naviazania na existujúcu diagnózu, a teda s plnou úhradou z vlastných zdrojov. Išlo o zjavnú snahu poistencov pripraviť sa na možné zdravotné komplikácie počas dovolenky.
Globálny zdravotný problém
Najvýraznejšie sa to prejavilo pri takzvaných trojdňových antibiotikách - azitromycíne, kde sa počet vydaných receptov so samoplatbou dramaticky zvýšil. Konkrétne zo 446 balení v marci na rekordných 5 522 balení v máji. Vysoké čísla pokračovali aj v júni (4 770 balení) a v júli (4 927 balení). Následne ich počet výrazne klesol v auguste na bežnú úroveň, kedy bolo predpísaných 704 balení týchto liekov.
„Z týchto čísiel je zrejmé, že ide o zabezpečenie si antibiotík pred dovolenkovou sezónou. Nárast zo 446 receptov v marci na viac ako 5 500 v máji predstavuje viac ako dvanásťnásobný skok, ktorý nemožno vysvetliť bežnou sezónnosťou ochorení,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových.
Zo skúseností vyplýva, že pri voľnom prístupe k antibiotikám v rámci domácej či cestovnej lekárničky, je vyššie riziko ich užitia bez predchádzajúcej konzultácie s lekárom, respektíve bez realizácie CRP vyšetrenia potrebného na odlíšenie bakteriálnej a vírusovej infekcie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že obávané časté infekcie horných dýchacích ciest sú vo väčšine prípadov vírusového pôvodu a antibiotiká pri nich nie sú účinné.
„Takáto samoliečba antibiotikami nielen že neprináša liečebný efekt, ale naopak môže poškodiť črevnú mikroflóru a prispieť k rozvoju antibiotickej rezistencie, čo je jeden z vážnych globálnych zdravotných problémov súčasnosti. Je dôležité rozlišovať medzi oprávneným užívaním antibiotík pri konkrétnych diagnózach a problematickým trendom zásobovania sa týmito liekmi preventívne,“ vysvetlila lekárka Lucia Vitárius, riaditeľka sekcie zdravotných činností VšZP.
Vážne dôsledky aj pre spoločnosť
VšZP upozorňuje, že preventívne obstarávanie a následné svojvoľné užívanie antibiotík bez lekárskej indikácie môže mať vážne zdravotné dôsledky nielen pre jednotlivca, ale aj pre celú spoločnosť, pretože dôsledkom je rozvoj antibiotickej rezistencie. Podľa údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu šírenia chorôb ročne umiera viac ako 35-tisíc Európanov na infekcie spôsobené baktériami odolnými voči antibiotikám.
„Všeobecná zdravotná poisťovňa je viac ako poisťovňa. Ako líder v oblasti zdravotného poistenia na Slovensku máme zodpovednosť nielen za financovanie dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ale aj za vzdelávanie a informovanie našich takmer troch miliónov poistencov o zdravotných rizikách a prevencii. Práve preto považujeme za našu povinnosť upozorniť na nebezpečenstvo neodborného užívania antibiotík,“ zdôraznil Jurových.
Každopádne, predpisu antibiotík pred dovolenkou, by mala vždy predchádzať dôkladná konzultácia s ošetrujúcim lekárom. Ten zohľadní destináciu a dostupnosť liečby v nej a na základe zdravotných potrieb pacienta predpíše prípadnú adekvátnu antibiotickú liečbu. Analýza VšZP taktiež rozlišuje medzi oprávneným nárastom antibiotík pri typických letných diagnózach a problematickým obstarávaním si liekov „do zásoby“.
Prirodzený letný nárast pri oprávnených diagnózach:
- Kožné infekcie: Diagnózy ako kožný absces či flegmóna prirodzene stúpajú v letných mesiacoch z obvyklých 1 000 na 1 100-1 300 vydaných receptov, čo súvisí s vyššou teplotou, potením a pobytom vonku.
- Lymská borelióza: Logický skok z januárových 400 receptov na viac ako 2 000 v júni a júli, keďže kliešte sú aktívne práve v teplých mesiacoch.
- Infekcie močových ciest: Častejšie sa vyskytujú v lete kvôli teplotným zmenám prostredia a dehydratácii.