Kardiovaskulárne ochorenia ako choroby srdca či mozgová príhoda boli zodpovedné v roku 2019 za 17,9 milióna úmrtí, čím suverénne vedú rebríček najväčších vnútorných zabijakov. Len pre porovnanie, onkologické ochorenia si v rovnakom období pripísali na vrub „len“ 9,6 milióna úmrtí.
Samotné srdce, lebo predovšetkým o ňom bude dnes reč, je pritom obdivuhodným nástrojom, ktorý si neoddýchne ani na chvíľu. Na to, že je veľké len zhruba ako päsť, podáva výkon hodný atómovej elektrárne či povestného perpeetum mobile. I ono však má svoje limity a potrebuje starostlivosť, ktorú mu nezriedka odopierame.
O ďalšiu „údržbu“ sa však potom musia starať výdobytky modernej medicíny, ktoré ale nie sú všemocné. Kde teda zlyhávame a čo (ne)robiť, aby nám bezchybne bilo čo najdlhšie?
Infarktové stavy
Asi najväčším a najznámejším (i keď zďaleka nie jediným či jedinečným) strašiakom je infarkt. Aby sme mohli porozumieť následkom, je potrebné si vysvetliť, ako infarkt vzniká. Na jeho začiatku je ateroskleróza, proces kôrnatenia tepien.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.