Za posledné dve desaťročia výskumníci zistili, že priemerný čas, ktorý ľudia zostávajú sústredení na jednu úlohu, sa znížil z približne 2,5 minúty na zhruba 40 sekúnd.
Toto narušenie trvalej pozornosti je spojené s vyšším stresom, väčším počtom chýb a zníženou produktivitou. Vedci, ktorí študujú pozornosť, však tvrdia, že tento trend nie je nezvratný. Zistili, že cielenými stratégiami a tréningom sa dá schopnosť mozgu sústrediť sa opäť posilniť.
Ako meriame pozornosť?
Pozornosť je v širšom zmysle definovaná ako schopnosť zamerať myseľ na konkrétnu úlohu, hovorí pre National Geographic Gloria Marková, autorka knihy Rozpätie pozornosti: Prelomový spôsob, ako obnoviť rovnováhu, šťastie a produktivitu.
Existujú dva hlavné typy pozornosti, vysvetľuje Marková. Mimovoľná pozornosť je automatická – je to to, čo nám umožňuje reagovať na hlasný zvuk alebo prudko jasné svetlo.
Zameraná pozornosť je naopak schopnosť sústrediť sa na konkrétnu úlohu. Tento druhý typ vedci merajú pri skúmaní dĺžky pozornosti.
Od začiatku roku 2000 Marková skúma zameranú pozornosť pozorovaním, ako dlho ľudia zostávajú pri úlohe, kým prejdú na niečo iné – napríklad na kontrolu e-mailov alebo otvorenie novej karty prehliadača.
Najprv Marková používala osobné pozorovania – výskumníci sledovali zamestnancov v celej kancelárii. V posledných rokoch sledovala dĺžku pozornosti pomocou softvéru, ktorý monitoruje počítače ľudí.
„Údaje z našej prvej štúdie z roku 2003 ukázali, že ľudia strávili v priemere 2,5 minúty niečím, kým obrátili svoju pozornosť na inú úlohu,“ hovorí. „Naša najnovšia štúdia vykonaná za posledných päť rokov ukazuje, že toto číslo kleslo na 40 sekúnd.“
Marková poznamenáva, že toto meranie nezachytáva, ako dlho sa ľudia dokážu sústrediť za ideálnych podmienok, čo znamená, že kratšie rozpätie pozornosti neodráža trvalú stratu schopnosti pozornosti, ale zmeny v tom, ako často ľudia v každodennom živote preru...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
