Rôzne potravinové intolerancie a alergie trápia na Slovensku 15 percent ľudí, polovica ich má aj lekársky potvrdené, ďalších 13 percent má podozrenie, že nimi trpí. Tieto problémy priznáva tretina žien, pätina mužov. Príčin na ich vznik môže byť pritom viacero.
Jedným z novodobých rizík môže byť aj menší kontakt s rôznymi baktériami v ranom detstve, čo súvisí s prísnejšou hygienou a menej častou voľnou hrou v prírode.
„To vedie k tomu, že imunitný systém „hľadá“ iné terče a začína preháňať reakcie na bežné potraviny,“ vysvetľuje Lucia Černá, generálna riaditeľka spoločnosti Kompava, ktorá na Slovensku už viac ako 20 rokov vyvíja a vyrába výživové doplnky.
Vplyv má podľa nej aj súčasný západný štýl stravovania, častejšia konzumácia orechov, arašidov, morských plodov či exotických potravín, na ktoré naše imunitné systémy nie sú zvyknuté. No rovnako životné prostredie, v ktorom sú vo zvýšenej miere antibiotiká, pesticídy a nízka rôznorodosť potravinových baktérií.
Dominujú u mladších ľudí
Prieskum Kompavy ukázal, že potravinové intolerancie a alergie sú doménou skôr mladších ročníkov. Vo vekovej kategórii od 18 do 29 rokov problémy priznáva každý piaty (22 percent) respondentov, väčšine ich potvrdil aj lekár.
So stúpajúcim vekom intolerancie a alergie výrazne klesajú. Problémy trápia skôr obyvateľov vo väčších (21,9 percenta) než v malých mestách (11,8 percenta).
„Vyššia konzumácia rýchleho občerstvenia, energetických nápojov, instantných jedál a polotovarov obsahujúcich aditíva u mladšej generácie narušujú črevnú flóru a zvyšujú riziko intolerancií,“ opisuje Černá.
Zároveň aj cestovanie a ochutnávanie exotických jedál prináša podľa jej slov do organizmu „neznáme“ bielkoviny, na ktoré si imunitný systém mladších ľudí možno ešte nezvykol.
Mladá generácia má rovnako tendenciu podľahnúť rôznym stravovacím trendom či diétam, čo vedie k možným chybám v dopĺňaní výživových látok.
„Na takéto trendy sa väčšinou starší ľudia nedajú nahovoriť. Zároveň si ľudia nad 50 rokov môžu príznaky intolerancií zamieňať s inými ochoreniami tráviaceho či dýchacieho traktu,“ objasňuje Černá.
Život vo veľkomestách so sebou zároveň častokrát prináša aj menej času na čerstvom vzduchu, pôda a aj voda v mestských zónach tiež obsahuje menšiu mikrobiálnu rôznorodosť, pretože je upravovaná.
„Na dedinách sa pije často aj voda zo studne. Menší prísun prirodzených mikroorganizmov tak môže znižovať imunitnú toleranciu voči bežným alergénom,“ vysvetľuje generálna riaditeľka Kompavy.
Taktiež žiť v meste znamená podľa jej slov zvyčajne dlhšie dochádzanie, vyšší pracovný tlak a hlučnejšie okolie. Chronický stres zvyšuje hladinu kortizolu, ktorá oslabuje črevnú bariéru a imunitnú reguláciu, čím sa zvyšuje riziko prejavu intolerancií.
Ako stravou napomôcť tráveniu
V snahe vyhnúť sa rôznym stravovacím problémom môže pomôcť práve správne stravovanie. Jeho súčasťou by mala byť podľa Černej napríklad vláknina, či už nerozpustná alebo rozpustná.
„Vláknina podporuje pravidelnú stolicu, spomaľuje trávenie cukrov a je jedlom pre prospešné baktérie osídľujúce náš tráviaci trakt,“ vymenúva. Prínosné sú tiež fermentované potraviny ako je kyslá kapusta, kombucha, kvasené uhorky ale aj jogurty so živými kultúrami.
„Pre zdravé trávenie sú veľmi dôležité probiotické kultúry, ktoré zlepšujú trávenie, ale aj chránia sliznicu tráviaceho traktu pred patogénmi,“ opisuje.
Samozrejmosťou by mal byť podľa jej slov dôkladný pitný režim, vyradiť by sa mali sladené bublinkové nápoje, a to hlavne u detí.
Odporúča piť vodu, bylinné čaje, minerálky s obsahom minerálov, poprípade nápoje s elektrolytmi. Ľudia by sa mali tiež vyhýbať spracovaným a mastným jedlám, polotovarom a jedlám s cukrami a aditívami.
„Všetkého veľa škodí, preto treba dbať na rozmanitosť jednoduchých jedál. Čím viac a dlhšie budete jednu potravinu jesť, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa prestane organizmu páčiť,“ uzatvára Černá.