Jedna z definícií bolesti znie, že ide o nepríjemný pocit sprostredkovaný centrálnym nervovým systémom a mozgovou kôrou súvisiaci s možným alebo aktuálnym poškodením tkaniva. Dáva pomerne jasnú odpoveď na to, kde sa tu vlastne bolesť vzala – ako pokročilý výsledok evolúcie, ktorý mal našich predkov (a dnes nás) v prvom rade upozorniť na to, že sme v ohrození. Že nám napríklad v dôsledku reznej rany tečie krv, ktorú treba zastaviť.
Silná nemusí byť nebezpečná
Bohužiaľ, nie vždy to funguje takto jednoducho a priamočiaro. Pre HN magazín to pred časom opísala aj algeziologička Eva Salamonová z petržalskej Súkromnej ambulancie pre liečbu bolesti: „Najmä mladší ľudia sú z pociťovanej bolesti veľmi vystrašení, lebo môže byť veľmi silná. Vždy im preto vysvetľujeme, že silná bolesť môže nastať aj pri nevýznamnom ochorení a, naopak, môžu byť aj smrteľné ochorenia, ktoré nebolia.“
Ako sa v tom celom vyznať? Bohužiaľ na to neexistuje jednoznačná odpoveď, no základom je každú bolesť nejaký čas pozorovať. Či je akútna a viem určiť jej pôvod, alebo pretrváva, prípadne sa ohlasuje v pravidelných intervaloch. Čo jej predchádza, aká je jej intenzita a charakter, teda či ide o bolesť bodavú, zvieravú, tupú, či vystreľuje a šíri sa z nejakého bodu a podobne. K aktivizácii nás obvykle prinúti intenzívna a širokospektrálna, hoci, ako bolo spomenuté, môže ísť neraz aj o relatívnu banalitu, a nie o život ohrozujúci stav.
Pozornosť by sme rozhodne mali venovať bolesti, ktorá pretrváva dlhšie ako niekoľko dní či nebodaj týždňov alebo sa pravidelne opakuje napriek tomu, že nemusí byť intenzívna. Ono typické pobolievanie totiž môže maskovať vážnejšie problémy, ktorých zanedbanie sa nám môže škaredo vypomstiť. Dobrou indíciou v tomto ohľade býva naša hybnosť a celkovo pohybový systém.
„Odr...
Zostáva vám 85% na dočítanie.