Tehotenstvo vedie u myší k trvalým zmenám prepojenia neurónov v mozgu, vyplýva z nového výskumu, ktorý podľa webu britského denníka The Guardian prináša nové poznatky o vplyve hormónov na správanie. Vedci sa domnievajú, že podobné to bude u tehotných žien.
Zásadná zmena správania
Myši, ktoré Kohl so svojimi kolegami skúmal, prešli zásadnou zmenou správania. Kým tie samičky, ktoré ešte mladé nemali, o ne nejavili záujem, myšie mamičky trávili skoro všetok čas starostlivosťou o mláďatá. V minulosti sa predpokladalo, že toto materské správanie sa spúšťa počas pôrodu alebo po ňom a že ho spôsobujú hormóny ako oxytocín. Avšak podľa nových poznatkov sa tieto zmeny začínajú skôr a môžu byť trvalé.
Vedci použili malinké zariadenia, ktoré pripojili myšiam k hlavám, aby získavali údaje priamo z neurónov v hypotalame, spájanom s materským správaním. Domnievajú sa, že zmeny v tejto časti mozgu, ktoré sa udiali pôsobením estrogénu a progesterónu, zmenili myšiam priority.
Tie, ktoré ešte nikdy nemali mláďatá, sa sústredili na párenie a nemali potrebu reagovať na potomkov iných myší. Matky naopak potrebovali celú škálu rodičovských schopností, aby zabezpečili prežitie mláďat. A táto zmena nenastala pri pôrode. "Mozog sa na túto veľkú životnú zmenu pripravuje oveľa skôr," upozorňuje Kohl.
Nie je priestor na pokusy a omyly
Keď výskumníci spôsobili, aby neuróny v hypotalame myší neboli citlivé voči estrogénu a progesterónu, rodičovské správanie u nich nenastúpilo ani po pôrode. Je tak možné, že koncom tehotenstva nastáva zásadne dôležité obdobie, kedy sa pôsobenie hormónov prejavuje.
U ľudí nie sú hormóny jediným, ani nevyhnutne tým hlavným faktorom ovplyvňujúcim rodičovské správanie. Avšak pochopiť zmeny, ktoré sa odohrávajú v mozgu, môže priniesť nový pohľad na vytváranie rodičovských väzieb alebo na popôrodnú depresiu či psychózu.
"Okolo rodičovstva a pôsobenia hormónov v mozgu a tele je stále toľko, čomu nerozumieme," pripustil Robert Froemke z lekárskej fakulty Newyorskej univerzity, ktorý sa na výskume nepodieľal. Výsledky výskumu na myšiach označil za dôležitý krok k pochopeniu tejto problematiky.
"Hormonálne zmeny, ktoré výskum zdokumentoval, zrejme pomáhajú inštruovať mozog matky, aby okamžite reagovala na potreby potomka a aby myšacie matky, ako aj novopečené ľudské matky, zvládali svoju úlohu dobre a boli čo najskôr vnímavé voči svojim novorodencom," povedal Froemke. Pripomenul, že najmä v prvých dňoch po pôrode, keď mláďatá potrebujú veľkú starostlivosť, nie je príliš priestoru na "pokusy a omyly".