Vyzerá to, akoby si „starodávne“ choroby lepšie podmienky pre svoj veľký návrat ani nemohli priať. Ľudia cestujú po celom svete, časť populácie odmieta očkovanie, a navyše niektoré vakcíny strácajú po rokoch na účinnosti.
Pozrite sa, ktoré ochorenia sa vracajú a môžu byť nebezpečné:
FOTO: Wikimedia Commons/PHIL Záškrt
Ide o vážne infekčné ochorenie postihujúce predovšetkým horné dýchacie cesty. Pôvodcom je baktéria Corynebacterium diphteriae.
Zdrojom záškrtu je kontakt s bacilonosičom. Tým môže byť aj zviera, pričom sa infekcia šíri kvapôčkami, podobne ako napríklad nádcha. Nákaza sa však môže prenášať aj stykom s kontaminovanými predmetmi.
„Ochorenie začína bolesťou v krku, zvýšenou teplotou a zimnicou, nechutenstvom. Bakteriálny toxín spôsobuje biele alebo šedé povlaky v nosohltane a krku, ktoré sťažujú dýchanie a prehĺtanie. Záškrt môže byť smrteľné ochorenie. Obliečky môžu upchať horné cesty chorého natoľko, že sa udusí. Toxín napáda aj srdce, spôsobuje poruchy srdcového rytmu a môže viesť k srdcovému zlyhaniu. Postihnutie nervov vedie k ochrnutiu,“ uvádza centrum očkovania a cestovnej medicíny Avenier.
Smrtnosť záškrtu je približne desať percent, teda zomrie jeden z desiatich chorých. U detí do piatich rokov to je dokonca dvadsať percent.
Inkubačná doba záškrtu je dva až päť dní. Nákazlivosť chorého je od konca inkubačnej doby po celú dobu choroby, obvykle štrnásť dní. Pre pacienta je najdôležitejšie, aby sa choroba diagnostikovala včas a predišlo sa tak komplikáciám alebo dokonca úmrtiu.
Pri podozrení na záškrt sa vykoná výter tampónom z mandlí alebo iných postihnutých miest a potom sa začne liečba antibiotikami. Súčasne sa podáva záškrtový antitoxín, ktorý neutralizuje jed produkovaný baktériou Corynebacterium diphteriae. Pacient musí byť po celú dobu liečby pod riadnym dohľadom lekárov na infekčnom oddelení.
Očkovanie proti záškrtu sa vykonáva plošne. Povinne sa očkujú dojčatá od deviateho týždňa veku tromi dávkami hexavakcíny. Preočkovanie sa vykonáva medzi piatym a šiestym rokom.
Záškrt bol považovaný za chorobu, ktorou sa podarilo plošným očkovaním prakticky odstrániť. Veľký výskyt bol však v deväťdesiatych rokoch zaznamenaný v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Choroba sa objavuje aj v najchudobnejších krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Jednotlivé prípady hlási aj Európa.