Kamenná, morská, vákuovaná, technologicky upravená, rafinovaná alebo radšej panensky prírodná? Kto túži po tom, aby si posypal svoj pokrm niečím lepším, môže si vybrať ešte aj ružovú himalájsku, diamantovú, ajurvédsku zázračnú soľ alebo čiernu, vulkanickú, ktorá sa v Indii volá namak a chutí podobne ako síra.
Jedna z najdrahších solí sveta pochádza z Južnej Kórey. O niekoľkokrát praženej alebo pečenej bambusovej soli sa hovorí, že obsahuje osemdesiat minerálov a stopových prvkov, pomáha udržiavať v tele vyrovnané pH a je omnoho zdravšia ako tá morská. Vzniká v dutom bambusovom stvole, ktorý sa upchá ílom a následne zahrieva na veľmi vysokú teplotu, proces pečenia a zrenia trvá takmer tri roky. Íl údajne zo soli vytiahne nečistoty, bambus ju obohatí o minerály a vôňu jej dodá borovicové drevo, nad ktorým sa zahrieva. A koľko zaplatíte za kilogram tmavej zázračnej bambusovej soli so sladkastou, až údenou chuťou? Na Amazone sa dá zohnať už za 260 dolárov.
Supersoľ, alebo iba NaCl?
So všetkými druhmi (nielen) bieleho slaného prášku sa môžeme stretnúť pri domácom varení aj v špičkových reštauráciách. Mnohé sa predávajú cez e-shopy v oddeleniach superpotravín. „Himalájska soľ patrí k najčistejším druhom, a preto ňou aj solím. Ale superpotravina? Stále ide z 97 až 100 percent iba o NaCl, teda chlorid sodný,“ komentuje túto údajne zdravú soľ výživový špecialista Petr Havlíček, známy z programu Rozum v rúre, ktorý sa špecializuje na mýty o zdravých potravinách.
Aj pri ...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
