To je záver doktora Sama Parnie z výskumu, ktorý uskutočnil v Langoneovom lekárskom centre Newyorskej univerzity, píšu Lidovky.
V štúdii vedci hovorili s 2060 ľuďmi z Veľkej Británie, USA a Austrálie, ktorí prežili zástavu srdca, ale doktorom sa ich podarilo resuscitovať. Dve pätiny sledovaných pacientov potvrdili, že po zástave srdca cítili nejaký druh prežívania. Niekto z nich opísal vedomie blížiacej sa smrti, iní skôr strach.
Podľa doktora Parnie je pre pochopenie významu štúdie potrebné porozumieť tomu, čo smrť vlastne je. "Napriek všeobecnému vnímaniu smrť nie je konkrétny okamih, ale potenciálne vratný proces, pri ktorom zlyháva srdce, mozog a pľúca zároveň," vysvetlil doktor Parnia.
Niektorí z pacientov boli podľa Parnie dokonca schopní dôveryhodne opísať, čo sa s nimi v priebehu klinickej smrti dialo. "Popisujú, ako sledovali doktorov a sestričky pracovať, vedeli aj, o čom sa v danej chvíli rozprávali," povedal Parnia pre magazín Live Science s tým, že autenticitu ich spomienok overili u zdravotníckeho personálu. Človek si tak teoreticky môže vypočuť, ako doktori oznamujú jeho vlastnú smrť, upozorňuje The Independent.
Parnia a jeho spolupracovníci v ďalších výskumoch sledujú, ako reaguje mozog na zástavu srdca, aby mohli určiť, nakoľko sa skúsenosti ľudí po klinickej smrti viažu na skutočnú mozgovú aktivitu.
Aktivitu mozgu aj potom, čo srdce už nebije a človek je z medicínskeho hľadiska mŕtvy, odborníci ale nezistili prvýkrát. Vlani v marci upozornili na prípad človeka, u ktorého kanadskí doktori zachytili mozgové vlny podobné tým v spánku ešte desať minút potom, čo bol klinicky mŕtvy. To isté sa však nezopakovalo u troch ďalších pacientov.