Zostáva však dôležitejšia otázka – je pristátie na Mesiaci do roku 2028, ako si to želajú NASA a americký prezident Trump, teraz skutočne dosiahnuteľným cieľom?
Čo nás Artemis II doteraz naučil
Pár dní po tom, ako sa systém Space Launch System (SLS) dostal na štartovaciu rampu v Kennedyho vesmírnom stredisku, sme sa už naučili najdôležitejšiu lekciu o Artemis II.
Po dvoch zrušených štartoch vo februári a opäť v marci kvôli rôznym technickým problémom povedal riaditeľ NASA Jared Isaacman: „Vypúšťanie rakety tak dôležitej a zložitej ako SLS každé tri roky nie je cestou k úspechu.“ Predchádzajúca bezposádková misia Artemis I odštartovala v novembri 2022.
Uviedol, že agentúra musela prestať s každou raketou zaobchádzať „ako s umeleckým dielom“ a začať s vypúšťaním v takom tempe, aké zodpovedá programu, ktorý to myslí vážne.
V podstate to bolo vyhlásenie, že sa musí skončiť s opakovaním tých istých lekcií každé tri roky. To je dôležité, pretože to dáva nový rámec všetkému, čo nasledovalo.
A ak to posúdime z hľadiska tejto ambície, čo nám misia ukázala odvtedy, čo Reid Wiseman, Victor Glover, Christina Kochová a Jeremy Hansen 1. apríla odštartovali? Stručná odpoveď znie: viac, než si aj optimisti trúfali dúfať, píše BBC.
Raketa, ktorá splnila svoj účel
Raketa SLS podľa všetkých parametrov, na ktorých inžinierom záleží, fungovala podľa plánu. Každá fáza stúpania bola, v zdržanlivom jazyku riadiaceho strediska misie, „normálna“: maximálny dynamický tlak, vypnutie hlavného motora a oddelenie pomocných raketových motorov.
Dve z troch plánovaných korekcií kurzu na ceste k Mesiacu boli zrušené, pretože trajektória bola už taká presná, že neboli potrebné. Ako to vyjadril Simeon Barber, vesmírny vedec z Open University: „Musíme im uznať, že to zvládli na prvýkrát.“
Deň po štarte nastal rozhodujúci moment. Orion na päť minút a päťdesiatpäť sekúnd zapálil svoj hlavný motor – v rámci takzvaného manévru na vstup do obežnej dráhy okolo Mesiaca –, čím sa sonda dostala na oblúkovú dráhu smerom k Mesiacu bez potreby ďalších významných manévrov. Podľa vedúcej programu Artemis, Lori Glazeovej, bol tento výkonný zážih motora „bezchybný“.
Ľudia v stroji
Oficiálnym cieľom tejto misie je umiestniť ľudí do Orionu a zistiť, čo sa deje – nielen s kozmickou loďou, ale aj s interakciou medzi posádkou a strojom. To, čo sa odohralo, je presne to, čo sa očakávalo, a presne to, čo sa nedalo naučiť v simulátore.
Vyskytli sa problémy s toaletami. Problém s dávkovačom vody, ktorý si vyžadoval, aby si posádka preventívne zabalila vodu do vrecka. Na skoršej tlačovej konferencii sa spomenula menšia strata redundancie v jednom z héliových systémov a bola potichu vyriešená.
Inžinieri, ktorí monitorujú systém odstraňovania CO2 v Orione prostredníctvom sérií cvičení alebo testujú, ako sa kozmická loď správa pri zámerne vypnutých tryskách, budujú argumenty, že je dostatočne bezpečná na to, aby dopravila ľudí na povrch Mesiaca.
Barberovo celkové hodnotenie bolo podľa BBC priame: „Samotný Orion vlastne fungoval celkom dobre – určite všetko, čo sa týka pohonu, čo je naozaj kľúčová vec.“
Skvelá veda alebo mediálny humbuk?
NASA vyzdvihovala vedecký prínos misie. Posádka počas preletu vykonala rozsiahle pozorovania – v reálnom čase zaznamenala približne 35 geologických útvarov, farebné odlišnosti, ktoré by mohli odhaliť zloženie minerálov, a zatmenie Slnka z hlbokého vesmíru, o ktorom pilot Victor Glover povedal, že „vyzerá jednoducho neskutočne“.
Jeden obrázok vynikal: Panva Orientale, kráter blízko odvrátenej strany Mesiaca, ktorý ľudské oči videli v plnej kráse po prvýkrát.
A predsa veda nie je hlavným bodom. Profesor C...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
