Fotografia západu Zeme niesla ozveny slávnej fotografie východu Zeme, ktorú urobil Bill Anders na palube Apolla 8 v roku 1968 počas preletu okolo Mesiaca, ktorý predchádzal historickému prvému pristátiu človeka v nasledujúcom roku.
Pohľad na zraniteľnú modrú planétu na pozadí hlbín vesmíru je dodnes považovaný za jednu z najikonickejších environmentálnych fotografií, aké boli kedy urobené.
Fotka západu Zeme
Astronauti urobili fotografie počas šesťhodinového preletu, vrátane obdobia rádiového ticha, keď sa ich kapsula nachádzala za Mesiacom:
NASA vo svojom popise uviedla, že fotografia západu Zeme bola zachytená cez okno kozmickej lode Orion v pondelok. „Tmavá časť Zeme zažíva noc. Na dennej strane Zeme sú nad oblasťou Austrálie a Oceánie viditeľné vírivé oblaky,“ uviedla NASA.
„V popredí má kráter Ohm terasovité okraje a ploché dno prerušené centrálnymi vrcholmi. Centrálne vrcholy vznikajú v zložitých kráteroch, keď sa lunárny povrch, skvapalnený pri dopade, počas formovania krátera vymrští nahor.“
Vrcholom bolo zatmenie
Pre astronautov bolo pozorovanie zatmenia, keď Mesiac zakrýval Slnko, vrcholom, a to aj počas tejto mimoriadnej cesty. Na fotografiách je možné vidieť slnečnú korónu okolo okraja Mesiaca.
Zatmenia Slnka sú pri pohľade zo Zeme len krátke, ale kvôli blízkosti Orionu k Mesiacu si astronauti užili takmer 54 minút úplného zatmenia, uviedla NASA. Astronaut Victor Glover opísal zatmenie ako „sci-fi“ a „neskutočné“.
Hoci satelitné fotografie odvrátenej strany Mesiaca boli urobené takmer päť desaťročí od posledného ľudského pristátia v roku 1972, NASA uviedla, že to, že ju astronauti videli na vlastné oči počas preletu, bolo neoceniteľné. Posádka nahrala zvukové opisy toho, čo videli, a vedci NASA budú tieto poznámky študovať, aby získali nové informácie.
