Obdobie superlacných hypoték s úrokmi pod jedno percento sa skončilo v priebehu roka 2022. Vláda následne oznámila pomoc s vyššími splátkami z dôvodu vyšších úrokov najskôr formou daňového bonusu a od roku 2024 ju zastrešilo ministerstvo práce poskytovaním príspevkov z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Od konca minulého roka sa však opäť zmenili pravidlá a pomáhať majú banky. Zatiaľ sa prihlásili dve.
V článku sa ešte dočítate:
- Dokedy sa majú prihlásiť ďalšie.
- Či im to môže štát prikázať.
- Komu vzniká nárok na pomoc.
Dostupné pre predplatiteľov 
Ak sa dobrovoľne zapoja do schémy, tak akceptujú pôvodne platné podmienky. To znamená, že príspevok, teda bonifikácia, je 75 percent zo zvýšenia splátky, no najviac 150 eur mesačne. Existuje aj príjmový limit.
„Žiadateľ nesmie prekročiť príjmový limit 1,6-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov. To pri priemernej mzde za rok 2024 vo výške 1 524 eur vychádza na 2 438,40 eura mesačne,“ vysvetľuje Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.
Ak hypotéku čerpá dvojica, tak limit je dvojnásobok tejto sumy. Banky majú čas rozhodnúť sa zapojiť sa do schémy najneskôr do konca apríla.
Zapojené banky
Doteraz sa prihlásili dve, Slovenská sporiteľňa a ČSOB. Obe to oznámili na svojich webových stránkach s tým, že presný termín prijímania žiadostí a ďalší postup ešte zverejnia. „Keďže ČSOB kúpila, a od nového roka už aj de iure prevzala riadenie 365.bank, je vysoko pravdepodobné, že sa do bonifikačnej schémy zapojí aj táto banka,“ dodáva Búlik.
Dosahy na klientov
Obe banky zároveň upozornili, že tým, ktorí už poberali štátny príspevok, začnú posielať pomoc automaticky na základe údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a nemusia o nič žiadať. Pre klienta, ktorý už príspevok poberal, by teda mala byť situácia administratívne jednoduchšia.
„Ak ide o nových žiadateľov, ktorých banka sa zapojila do schémy, musia počkať na termín spustenia prijímania žiadostí, následne si podať žiadosť a počkať na vyhodnotenie splnenia zákonných podmienok,“ hovorí analytik.
Možnosti štátu
Minister financií Ladislav Kamenický ešte minulý rok avizoval, že ak dobrovoľnosť zlyhá, môžu sa prijať ďalšie kroky. „Predpokladám, ak by niektoré banky k tomu nepristúpili, tak klienti budú odchádzať do iných bánk. Ak by sa to nepotvrdilo alebo by som mal pocit, že sa tu deje nejaký kartel, tak zavedieme povinnosť,“ vyhlásil minister.
Podľa Mariána Búlika štát podľa súčasnej legislatívy nevie nariadiť bankám nejaký druh bonifikačnej schémy bez toho, aby sa na nej nepodieľal financovaním.
„Inak povedané, ak štát schému ukončil v snahe ušetriť náklady a neplánuje do plošnej bonifikácie úverov investovať ani euro, nemôže bankám prikázať, aby tak robili namiesto neho. Z pohľadu zákona ide o dobrovoľný režim, aj keď legislatíva by sa bezpochyby dala aj upraviť a situáciu zmeniť. Dnes tomu však nič nenasvedčuje,“ hovorí analytik.
Motivácia bánk
Dodáva tiež, že na rastúcom trhu, aký vidíme od úvodu minulého roka, banky nemajú veľa dôvodov dotovať z vlastného zisku splátky hypoték.
„Ak je prílev klientov dostatočný a banka neregistruje výrazný odchod ku konkurencii, nemá dôvod znižovať si úrokovú maržu pri časti klientov. To platí zvlášť dnes, keď medzibankové zdroje po začatí konfliktu v Perzskom zálive zdražujú a banky sa budú snažiť investovať do udržania sadzieb na súčasnej úrovni plošne pre všetkých klientov,“ upozorňuje Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.
Na druhej strane sa však dve zo štyroch najväčších bánk už rozhodli do systému zapojiť za pôvodných podmienok: „Je teda možné, že to urobia aj ďalšie banky, v snahe strategicky posilniť svoju pozíciu.“
