O zmenách, ktoré prináša nový katastrálny zákon, hovorí pre Hospodárske noviny Mária Frindrichová, predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra: 

Nový katastrálny zákon by mal priniesť zjednodušenie agendy okolo katastra a tiež presnejšie merania. Je však rozsah zmien taký, že potrebujeme nový zákon, a nie novelu?

Dôvody, ktoré viedli k vypracovaniu návrhu zákona, vychádzajú z viacerých úloh vlády. Návrhom sa plní úloha zlepšiť podnikateľské prostredie, zlepšiť a spresniť evidovanie stavieb a podzemných stavieb a urýchliť proces registrácie majetku. Jedným z dôvodov je aj vytvorenie predpokladov, aby údaje katastra z celého územia poskytoval každý okresný úrad alebo kontaktné adresné miesto. Potreba modernizácie katastra a rozsah zmien spôsobili, že sme pristúpili k vypracovaniu návrhu katastrálneho zákona ako celku. Zákon už v roku 2013 odporúčala legislatívna rada na rokovanie vlády, ale kvôli reforme štátnej správy sa proces zastavil.

Zákon vzniká v atmosfére výhrad odbornej obce voči návrhu zákona, za ktorým stojí váš úrad. Z čoho plynie nával pripomienok?

Návrh bol v pripomienkovom konaní. Rozpory v úprave geodetických a kartografických činností, vyplývajúce z pripomienok štátnych orgánov, sa odstránili. Podobné pripomienky vzniesla aj Komora geodetov a kartografov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktoré sú obvykle označované za odbornú verejnosť. Tú však zastupujú aj odborníci na ministerstvách a najmä akademická obec, zastúpená tromi technickými univerzitami. Je zarážajúce, že ani jedna z univerzít pripomienky neuplatnila. Napriek mnohým rokovaniam s komorou a asociáciou sa rozpory nepodarilo odstrániť. 

Kde sú hlavné rozpory?

Týkajú sa troch oblastí: základných pojmov, úpravy geodetických a kartografických činností v dvoch právnych predpisoch a zrušenia povinného členstva v Komore geodetov a kartografov pre drvivú väčšinu jej členov. O vhodnosti definícií základných pojmov svedčí skutočnosť, že ich odsúhlasila Terminologická komisia pri našom úrade (ktorej členmi sú aj zástupcovia akademikov), ministerstvá aj samotná komora. Tento rozpor pretrváva len s asociáciou.

Voči čomu sú ďalšie výhrady?

Náš úrad sa ich pokúšal odstrániť, bol ochotný pristúpiť na kompromis, avšak komora a asociácia trvali na akceptovaní svojich pripomienok v celom rozsahu. 

Ako si to vysvetľujete?

Úrad vidí najväčší problém v zrušení povinného členstva v komore. Zrušením by mohla nastať situácia, v dôsledku ktorej by mohlo prísť k radikálnemu úbytku členov, a tým i k zásadnému zníženiu príjmov komory. Zároveň by jej súčasní predstavitelia boli nútení zatraktívniť členstvo, a tým zvýšiť úsilie pri napĺňaní poslania komory.

Zákon podľa vás prinesie veľa pozitívnych zmien pre občanov. Ktoré najdôležitejšie?

Skrátenie  niektorých lehôt v katastrálnom konaní. Najviditeľnejšie to bude pri výmaze záložného práva, kde sa lehota skráti zo 60 na 5 dní. Ďalej pôjde o posilnenie ochrany osôb v ich právach k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri, o rozšírenie dôvodov na opravu chyby v katastri, o právomoc úradu rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí, ale pôjde aj o rozšírenie možnosti poskytovať údaje z katastra elektronicky. Zavádza sa i nový výstup z katastra, súpis, ktorý bude obsahovať zoznam všetkých nehnuteľností jedného vlastníka.

Úprava, ktorá sa navrhuje, je však údajne málo progresívna a pripúšťa nepresnosti meraní, čo bude zvyšovať občanom náklady a rozháda aj susedov.

Tvrdenia kritikov sa nezakladajú na pravde. Návrh v oblasti merania nič nemení, iba presúva ustanovenia z vykonávacej vyhlášky do návrhu zákona. Pre vytýčenie hraníc pozemku v teréne treba vychádzať z lomových bodov. Ak sa vyznačenie podrobného lomového bodu hranice v teréne nedochovalo, nemožno ho už vytýčiť s vyššou ani nižšou presnosťou, než s akou bol v katastri zaevidovaný. Toto je elementárne pravidlo platné viac ako 100 rokov. Všetky nové lomové body dnes musia byť určené s presnosťou 8 centimetrov a tohto sa návrh nedotýka. Pre posudzovanie starších meraní sa aplikuje polohové kritérium 24 centimetrov, keďže s takouto presnosťou sa robili merania takmer celé 20. storočie. Toto kritérium definuje aj súčasná vyhláška a technická norma

Ako sa dá skĺbiť to pôvodné s moderným?

Navrhovateľ zákona stál pred dvoma možnosťami: ignorovať všetko, čo kataster za 150 rokov odmeral, a začať s meraním nanovo, alebo sa pokúsiť spojiť nové merania s tým, čo kataster už obsahuje. Z odborných, logických a ekonomických dôvodov sa zvolila druhá možnosť. Zmeranie pozemku totiž stojí okolo sto eur. Otázka znela: Ak máme štyri milióny pozemkov korektne zmeraných s presnosťou na 10 – 15 cm, má dať štát ďalších 400 miliónov na nové mapovanie takto určených pozemkov?

Kde je medzi tým všetkým občan? Ak by nový zákon prešiel, ako sa to bude týkať jeho, podnikateľov a firiem?  

Pre občana z neho nevyplývajú žiadne nové povinnosti ani náklady. K všetkým pozemkom sa postupne priradí kód kvality výmery pozemku a bude závisieť len od občana, či si dá pozemok opätovne premerať. Kritici prezentujú obavy, z ktorých vyplýva, že nielenže nepoznajú návrh zákonov, ale ani súčasnú právnu úpravu. V nej sú napríklad pre výpočet výmery dovolené odchýlky v niektorých oblastiach až 70 m2 na pozemok s výmerou 2 000 m2, alebo 105 m2 na pozemok s výmerou 2 000 m2 v katastrálnych územiach s mapami s nižšou presnosťou. Návrh umožňuje zaevidovať v katastri presnú výmeru aj v územiach s najmenej presnou katastrálnou mapou. Ambíciou návrhu je výlučne pozitívny prínos, tak pre občana, ako aj pre odbornú geodetickú verejnosť.