Investície do bývania sú v regióne strednej a východnej Európy mimoriadne populárne. V kontexte vyspelej časti sveta to však nie je bežné pre každého.
Korene priľnavosti k majetku súvisia s tým, že bývanie bolo v časoch komunistického režimu spolu s mnohými inými životných potrebami nedostatkovým tovarom.
Po páde Berlínskeho múru sa preto ľudia masívne vrhli na to, aby si bývanie zabezpečili v súkromnom a nie skorumpovanom a zdiskreditovanom spoločnom vlastníctve socializmu.
V hierarchii ľudských potrieb definovanej legendárnym americkým psychológom Abrahamom Maslowom je predsa bývanie po zabezpečení biologických fyzických potrieb hneď na druhom poschodí pyramídy.
Podľa Eurostatu žilo v EÚ v roku 2021 sedem desatín populácie v domácnosti, ktorá vlastnila svoj domov, zatiaľ čo zvyšných 30 percent z nich žilo v nájomnom bývaní. Najvyšší podiel vlastníctva bol v Rumunsku, kde až 95 percent obyvateľov žilo v domácnosti, ktorá vlastnila svoj domov. Slovensko bolo spolu s Maďarskom na druhom mieste s 92-percentným podielom domácností vlastniacich svoje bývanie a Chorvátsko uzatváralo pomyselné stupne víťazov s 90-percentným podielom.
Zostáva vám 75% na dočítanie.