Slovenské múzy kopú za Čechov

Sestry Vášáryové, Zdena Studenková, Božidara Turzonovová... Kedysi vstupovali do snov najväčším režisérom českého filmu. Generácie sa vystriedali, dnes sú na rade iné mená...
Na snímku režiséra Jiřího Menzla Obsluhoval jsem anglického krále, ktorá mala včera slovenskú premiéru, sa čakalo pomerne dlho. Keď sa konečne objavila, "zgustli" si na nej špeciálne českí novinári (hodnotenia na stupnici zlé a horšie). Tí slovenskí sú zdržanlivejší - popri predstaviteľovi hlavnej postavy - Bulharovi Ivanovi Barnevovi - totiž dostali príležitosť aj naši herci.

Dievčatá odvedľa
Po boku Mariána Labudu, Milana Lasicu a Martina Hubu si účasť na Menzlovom filme evidentne užila Zuzana Fialová, predstaviteľka Marcelky (ktorá ide s každým, kto sa jej páči, pretože jej to robí radosť). Fialová je jednou z mnohých mladých tvárí, ktoré českým tvorcom v posledných rokoch padli do oka. "Najskôr som Marcelku hľadal v Česku, potom som však prišiel do Bratislavy za Milanon Lasicom, Martinom Hubom a Mariánom Labudom a oni mi spontánne odporučili Zuzku," vysvetľuje Menzel. Režisér tvrdí, že slovenské herečky príliš nepozná - videl akurát Annu Šiškovú a Emíliu Vášáryovú vo filmoch Jana Hřebejka a pripadali mu krásne. V každom prípade pripúšťa, že Česi majú na Slovenky slabosť. "Viem, že sa často obsadzujú do českých filmov, ale nedokážem si vznik tohto fenoménu presne vysvetliť."

Krv nie je voda
Samotná Fialová však s rozlúštením záhady problém nemá: "Sú nami fascinovaní, pretože máme iný temperament." Herečka, ktorá sa onedlho objaví aj v najnovšom filme Jana Hřebejka Medvídek, pokračuje v charakterizácii: "Slovenskí herci majú inú dynamiku. Ak to mám prirovnať k autu, my zrýchľujeme z nuly na stovku za stotinu sekundy, zatiaľ čo Česi sa k tomu prepracúvajú intelektuálnym spôsobom, a to zbytočne zdržiava." Podľa nej diváci odvedľa oceňujú tajomstvo, ktoré naši herci skrývajú. Nepoznajú totiž ich súkromie zo stránok bulvárnych časopisov, a tak je pre nich ilúzia na plátne či obrazovke uveriteľnejšia.

Česko verzus Slovensko
Nie všetci však zastávajú rovnaký názor. Ďalšia mladá herečka - Monika Hilmerová, ktorá prijala ponuku hrať v českom seriáli z právnického prostredia - si nemyslí, že povahu českých a slovenských hercov možno paušalizovať. "Poznám názory o slovenskej charizme a temperamente, ale nerada zovšeobecňujem." Hilmerová si nedávno musela vybrať - Slovenské národné divadlo alebo český seriál. Vzhľadom na to, že jej účinkovanie v seriáli sa nedalo zladiť s povinnosťami v divadle, podala výpoveď. "Chcem sa venovať aj filmu. Patrí k mojej práci a myslím si, že aj pre divadlo je dobré, ak sa herec z času na čas objaví v televízii a nie je pre divákov neznámy." Moniku Hilmerovú oslovila česká produkcia priamo - s ponukou hlavnej roly. "Hrám od desiatich rokov, ponuky prichádzajú priebežne. Nezaznamenala som prudký nárast po konkrétnom filme. Je to aj vec šťastia. Príde, ak sa niekomu práve hodíte do kontextu."

Tvárou v tvár
Záujem o konkrétnu tvár je naozaj nevyspytateľný. Zuzana Kanócz, herečka Divadla Andreja Bagara v Nitre, ktorú do filmu Román pro ženy obsadil "objaviteľ skrytých talentov" Filip Renč, napríklad žiadne ďalšie české ponuky nedostala. Naopak, o Zuzanu Norisovú, ktorú Renč zviditeľnil v Rebeloch, prejavujú záujem doteraz. "My Česi máme pre Slovenky slabosť. Majú viac eufórie, ohňa, majú drive, vôňu niečoho ohnivého," nadchýna sa Renč.
Účinkovanie v českej rozprávke Čert ví proč pomohlo aj herečke Táni Pauhofovej. "Čert ví proč bola rozprávka, sprevádzala ju rozsiahla propagácia. Ľudia sa dozvedeli, že existujem." Pauhofová nevie posúdiť, či ju režiséri oslovujú na základe tejto princeznovskej úlohy, nepopiera však, že odvtedy prichádzajú ich ponuky v pravidelných intervaloch. O nejakej popularite však odmieta hovoriť. Záujem médií si vysvetľuje tým, že "novinári to asi majú v povinnej pracovnej náplni". To, že ju registrujú slovenskí diváci, zasa pripisuje divadelnému oceneniu Dosky, ktoré získala v minulom roku.

Kúzlo obrazu
Producent Rudolf Biermann, ktorý spolupracoval s Jiřím Menzlom aj s Filipom Renčom, je však presvedčený, že masovej popularite hercov nepraje divadlo, ale televízia a film. "Zuza Fialová bola známa už dlho, ale s vlnou záujmu, ktorá sa dvihla po tom, čo sa objavila v Let´s Dance, sa to nedá porovnať." Televízia je mocná čarodejnica. Podľa Biermanna na celom svete.
Dopyt Čechov po slovenských tvárach si producent vysvetľuje jednoducho - tie české sa míňajú, preto tvorcovia hľadajú neopozerané a zároveň kvalitné osobnosti. Faktom ostáva, že v susedstve sa nakrúca 20 filmov ročne, s kastingom teda môže byť niekedy problém. Tým lepšie pre nás!
Biermann zároveň neverí rečiam o "rozbiehaní slovenského filmu". "Každý rok niekto tvrdí, že sa to už rozbehne, pritom zabúdajú, že na Slovensku jednoducho nie je tradíciou chodiť do kina." Podľa neho v Česku na filmy chodia aj - obrazne povedané - mäsiari a automechanici, u nás len rodičia s deťmi na animované rozprávky.
Slovenskí herci sa môžu tešiť, že československý film sa nikdy naozaj nerozdelil. Stále je to jeden svet.