Rozštvrtenie, šibenica či sťatie? V stredoveku mali popravy aj výchovnú funkciu, ich zmyslom bolo očistiť svet

Tých rozdielov bolo, samozrejme, viac, rozdielne boli tresty a vôbec vnímanie zmyslu trestu. Vtedajšie právo poznalo viaceré delikty, ktoré už dnes trestné nie sú, pretože boli postupne dekriminalizované. Najväčší rozdiel vidím asi v tom, že kým dnes je jeden zákon platný pre všetkých, v minulosti bolo viac zdrojov práva, boli nimi okrem kráľovských zákonov aj nepísaná obyčaj, privilégiá a individuálne práva, ako i mestské a stoličné štatúty (stolica bol názov pre administratívnu územnú jednotku, šľachtickú samosprávu, na čele ktorej stál župan, pozn. red.).

Čiže zákony platili rozdielne pre rôznych ľudí?

Áno, centrálne súdy pri panovníckom dvore boli určené najmä pre šľachtu a odvolania z nižších súdov a potom na regionálnej úrovni to boli stoličné, mestské a panské súdy. Vzhľadom na to, že išlo o stavovskú spoločnosť, šľachta mala privilegované postavenie aj v súdnictve. Podľa zbierky zvykového práva Tripartitum nesmeli byť šľachtici pri vyšetrovaní podrobení mučeniu. Ostatní neprivilegovaní túto výhodu nemali. Šľachtická prísaha mala väčšiu váhu na súde, rovnako aj ich slovo, svedectvo či záruky. Ak už bol šľachtic prichytený pri čine a uväznený, väčšinou mal lepšie podmienky ako bežní smrteľníci. Stavovská spoločnosť prikladala jednotlivým výpovediam rôznu váhu a dôležitosť podľa toho, z akého stavu človek pochádzal.

   

Mohlo sa stať, že v jednotlivých mestách boli aj odlišné tresty za rovnaký skutok?

Áno. Existovali miestne rozdiely, niekde bol napríklad najprísnejší trest za cudzoložstvo žien sťatie, inde skôr utopenie. Ak sa niečo v danom meste zaužívalo, tak sa toho zvykli držať ako precedensu a môžeme v tom vidieť silu zvyku a miestnej obyčaje. Mestá i stolice si okrem toho vytvárali vlastné štatúty, ktorými sa snažili podrobne regulovať život na svojom území.