Posledným človekom, ktorého vo Francúzsku sťali gilotínou a zároveň posledným popraveným v západnej Európe sa pred 40 rokmi stal tuniský imigrant Hamíd Džandúb. Dvadsaťsedemročného muža odsúdili za únos a surovú vraždu bývalej priateľky, ktorej sa dopustil v lete 1974. Požiadal síce prezidenta Valéryho Giscarda d'Estaing o milosť, ale bez úspechu, a 20 minút pred piatou ráno 10. septembra 1977 ho popravili. Trest smrti zrušili v krajine o štyri roky neskôr.
Gilotína, zavedená vo Francúzsku počas revolúcie v roku 1792, mala podľa predstáv svojich vynálezcov „demokratizovať“ popravy. Kým šľachticov v tom čase čakalo v prípade trestu smrti sťatie, bežných ľudí popravovali trýznivými spôsobmi. Lekár a politik Joseph Ignace Guillotin, ktorého meno nástroj dostal, však nebol jeho vynálezcom, iba presadzoval jeho používanie ako prvý krok k úplnému zrušeniu trestu smrti. Zariadenie na podobnom princípe existovalo už skôr, používali ho v Anglicku či Škótsku.
Gilotínu, používanú s menšími zmenami takmer dve storočia, po technickej stránke doladil chirurg Antoine Louise, prototyp podľa plánov potom vytvoril nemecký mechanik Tobias Schmidt. Prvým človekom popraveným gilotínou sa stal lupič a vrah Jacques Pelletier, počas revolučného teroru potom nasledovali tisíce ďalších ľudí, vrátane kráľa Ľudovíta XVI., jeho manželky Márie Antoinetty (oboch v roku 1793), či vodcu revolúcie Maximiliena Robespierra (1794). Guillotin sa od hromadného používania zariadenia dištancoval.
Tento nástroj na popravy sa ujal aj v ďalších krajinách, najmä v Nemecku. Počas vlády nacistického vodcu Adolfa Hitlera takto v rokoch 1933 až 1945 popravili 16 500 zločincov i politických oponentov. V Spolkovej republike Nemecko bol posledným popraveným gilotínou vrah Berthold Wehmeyer 11. mája 1949. Vo Švédsku, kde sa tiež popravovalo sťatím hlavy, využili exekúciu gilotínou naposledy v roku 1910 v Štokholme.