Boli tu dávno pred Slovanmi a zanechali u nás výraznú stopu. Čo vieme o Keltoch na našom území

„Kelti boli prvým etnikom žijúcim na našom území, ktorého názov poznáme. A veľa nám toho zanechali,“ zdôrazňuje Branislav Kovár z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Mená riek ako Váh či Hron zrejme pochádzajú z keltského jazyka, priniesli k nám zdokonalenie spracovania železa či dokonca prvý mincový systém. Caesar a Rimania ich nazývali Galovia a určite ste už počuli o komiksových hrdinoch Asterixovi a Obelixovi, neporaziteľných nepriateľoch Rimanov, ktorým pomáhal čarovný nápoj. Naozaj existovali tajomní druidi? Ktorú rastlinu považovali Kelti za posvätnú? Akých bohov mali? Prinášali im aj ľudské obete?

Prečo sú Kelti pre nás dôležití?

Kelti patria takisto ako Slovania alebo Germáni k indoeurópskym národom. Na územie dnešného Slovenska prišli prví Kelti už v piatom storočí pred naším letopočtom, neskôr nasledovali ďalšie vlny, takže tu boli dávno pred Slovanmi. Je to prvé etnikum z nášho územia, ktorého meno poznáme. Aj pred Keltmi na našom území žili ľudia, ale nevieme, ako sa volali. Niektorí hovoria, že to mohli byť Skýti, ale sú to len dohady.

Mali Kelti nejakú pravlasť?

Predpokladáme, že ich pravlasťou bolo územie zaberajúce zhruba dnešné juhozápadné Nemecko, východné Francúzsko, Švajčiarsko a východnú časť Rakúska. Niektorí bádatelia sem zahŕňajú aj západné Čechy. Kelti sa vyvinuli z prostredia kultúr staršej doby železnej, medzi tieto kultúry prenikali aj grécki či etruskí obchodníci. Kým Gréci nazývali tieto kmene Kelti od gréckeho slova „Keltoi“, Rimania ich nazývali Galovia, dnes tak označujeme najmä Keltov v oblasti Francúzska. Niekedy v 5. storočí pred naším letopočtom sa s keltskou spoločnosťou v ich pravlasti niečo udialo a v dôsledku týchto udalostí sa začali šíriť do ostatných častí Európy a pribúdali ďalšie pomenovania týchto kmeňov.

​Vieme, čo sa s nimi udialo? Prečo začali migrovať?

Okrem pnutia v spoločnosti za tým mohli byť aj pragmatické dôvody. Asi pred dvomi-tromi rokmi sa v jednej nádobe z tých čias podarilo objaviť stopy bielkovín vírusu krymsko-konžskej horúčky, takže je možné, že expanziu Keltov z pravlasti mohla spôsobiť aj epidémia. V niektorých prameňoch sa tiež spomína preľudnenie, legenda hovorí, že sa dvaja bratia rozdelili, jeden si zobral svojich ľudí a odišiel s nimi na nové územie.

To nové územie si zvykli podmaniť?

Zakaždým to bolo iné. Tam, kam Kelti prišli, buď dobyli územie od pôvodného obyvateľstva, alebo s ním koexistovali, prípadne sa s ním premiešali. Z tretieho a druhého storočia pred naším letopočtom poznáme mnohé keltské vojenské vpády, jeden z nich smeroval napríklad do Grécka, kde vypálili veštiareň v Delfách. Mnohí panovníci si Keltov najímali ako žoldnierov, hlavne na území dnešnej Anatólie (polostrov medzi Európou a Áziou, dnes Turecko, pozn. red.), ale poznáme ich aj v armádach Ptolemaiovcov (Ptolemaios bol pôvodne generál v armáde Alexandra Veľkého, ktorý sa po Alexandrovej smrti stal vládcom Egypta, faraónom, a založil rod Ptolemaiovcov, pozn. red.), ojedinelý keltský nápis bol objavený aj v egyptskom Karnaku.

...