Na rodnom Liptove pásol kravy a o hokeji nič netušil. Ako sa Stan Mikita stal hviezdou NHL

„Pri tréningu sa mi nalomila čepeľ. Zasekla sa v škáre pri dvierkach na striedačku a niekto do mňa buchol. Praskla, ohla sa, ale koniec úplne nepadol. Mal som so sebou jedinú hokejku a zostávalo ešte pätnásť minút tréningu. Nechcelo sa mi ísť do kabíny po inú. Nahnevane som s ňou napálil puk do mantinelu a hneď som cítil, že to letí inak.“

Podrobnosti legendy sa po rokoch rozprávania mierne líšia, ale všetci sa na ňu Mikitu stále pýtali.

„Varil som ich ako špagety,“ spomínal s úsmevom Stan Mikita.

Z Liptova do Kanady

K tomu, že sa vypracoval na jednu z prvých ozajstných hviezd slávnej NHL a zahnutá čepeľ sa stala samozrejmosťou, však viedla zložitá cesta.

Narodil sa v ťažkých vojnových časoch 20. mája 1940 ako Stanislav Guoth do chudobnej, hoci pôvodom šľachtickej rodiny v dedinke Sokolče, v tom čase okupovanej nacistami. Dvadsaťpäť rokov nato ju zatopila Liptovská Mara.

V detstve o hokeji netušil nič. Namiesto toho pásol na lúke kravy alebo chytal v potoku raky. Už ako malý chlapec však túžil z rodnej dediny odísť. A nečakane sa mu to podarilo.

Pred Vianocami v roku 1948 k nim prišli na návštevu bezdetní strýko s tetou z Kanady – a vzali ho so sebou. Chudobní rodičia svojmu druhorodenému synovi (mali ešte dve dcéry) z obavy pred vývinom v Československu túžili dopriať lepšiu budúcnosť. Malý Stano si myslel, že ide len na návštevu, napriek tomu celú cestu preplakal.

Spočiatku tej krásnej budúcnosti naozaj nič nenasvedčovalo. Stanka, po novom Mikitu – príbuzní si ho adoptovali a dali mu aj svoje priezvisko – rovesníci v mestečku St. Catharines neďaleko Toronta neprijali. Pre jeho exotický zjav a neznalosť jazyka ho šikanovali a označovali za bezdomovca. Našťastie, už v deviatich rokoch mu strýko kúpil korčule a on spoznal dovtedy neznámy šp...