StoryEditor

Hýbateľa slovenskej kultúry roky ničila ťažká choroba, nepokoj prekonával pracovným vypätím

14.02.2020, 09:10
Ján Jesom, Eška, Ujo Štefan. Hravé literárne pseudonymy Štefan Krčméryho kontrastujú so strnulou predstavou kultúrneho dejateľa, akú si mnohí z nás podvedome spájajú s jeho menom. Pritom to bolo naopak – svojou akčnosťou a multinadaním obohacoval medzivojnové Slovensko hneď na niekoľkých frontoch. Zato ten osobný sa mu začal rúcať príliš skoro.

Hella moja, ktorá si v Príbovciach, raduj sa srdce tvé, príď svadba tvoja, buď dobrá vôľa tvoja, ako v Príbovciach, tak i v Martine. Bozk náš každodenný daj nám dnes a odpusť mi moje viny, ako i ja tvoje nikdy neodpustím a uveď ma do pokušenia, ale nie do zlého, lebo tvoj som a ty si moja, zlá Hella, až na veky vekov amen.

Rozmarný Otčenáš, ktorý Štefan Krčméry venoval svojej vyvolenej, príznačne odráža sklony muža z farárskej rodiny, ktorý svojím teologickým štúdiom a krátkym kaplánskym pôsobením nadviazal na domácu tradíciu, no viac ho to ťahalo do sveta literatúry, umenia a kultúry. Vložil sa doň natoľko, až z toho ochorel.

Európan vďaka Parížu

Štefan Krčméry sa narodil na druhý sviatok vianočný, na Štefana, v roku 1892 v Mošoviach ako jediný a najstarší syn do intelektuálnej a národne uvedomelej rodiny. Jeho najznámejším predkom bol starý otec August Horislav Krčméry: hudobný skladateľ, publicista, ale aj člen štúrovskej družiny a spoluzakladateľ Matice slovenskej. Do manželstva evanjelického farára Miloslava a jeho manželky Oľgy neskôr pribudli ešte štyri dcéry.

​Vyštudoval evanjelickú teológiu v Bratislave, no so svojou kňazskou dráhou sa rozlúčil už ako 26-ročný a stal sa redaktorom Národných novín. Boli to pohnuté časy: končila sa druhá svetová vojna a na troskách Rakúsko-Uhroska sa rodilo Československo. Krčméry sa stal jedným zo signatárov Martinskej deklarácie, ktorou Slováci oficiálne zrušili zväzok s Uhorskom a vyjadrili požiadavku vytvorenia spoločného štátu.

Z radosti nad touto udalosťou napísal aj zbierku vlasteneckých básní Keď sa sloboda rodila. No ešte z jedného dôvodu bol rok 1918 pre mladého Štefana dôležitý: práve počas neho sa na konci fašiangov zoznámil so 16-ročnou Helkou Karlovskou. Rok a pol nato už písal Ján Smrek pri príležitosti ich sobáša do Národných novín svadobnú báseň.

Prvé dieťa, syna Ivana, manželia splodili v Paríži,v ktorom mohol Štefan Krčméry vďaka štipendiu ministerstva školstva stráviť ročný študijný pobyt. Francúzska metropola ho poznačila na celý život. Naučil sa tu jazyky, získal kontakty, rozhľad a renomé európsky zorientovaného literárneho vedca. Diela našich spisov...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-04-13 10:30:00 - Feat.: - Title: Prečo vlastne hovoríme, že niečo je OK? Pozreli sme sa na históriu výrazu, ktorý používame každý deň aspoň raz 02 - Modified: 2024-04-10 05:18:37 - Feat.: - Title: „Géčko“ od Mercedesu má už 45 rokov. Jeho obľuba je dnes v iných sférach ako kedysi 03 - Modified: 2024-04-08 09:00:00 - Feat.: - Title: Oslavujeme Svetový deň Rómov. Ako dobre poznáš ich kultúru a históriu? Otestuj sa v našom kvíze 04 - Modified: 2024-04-05 22:00:00 - Feat.: - Title: Ostrovný bandita. Superrýchlu omegu milovali zlodeji, politici ju však chceli zakázať 05 - Modified: 2024-04-06 09:30:00 - Feat.: - Title: Svet si pripomína 20. výročie jednej z najhorších udalostí ľudstva. Genocída v Rwande bola päťkrát horšia ako holokaust
menuLevel = 2, menuRoute = history/profily, menuAlias = profily, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
16. apríl 2024 11:35