Na Dóme svätého Štefana sa rozoznievajú zvony a metropolou habsburskej monarchie sa ozýva dunenie delových sálv. To všetko na príkaz francúzskeho cisára Napoleona, vychutnávajúceho si svoj ďalší triumf. Rakúsko, ktoré mu vyhlásilo vojnu, nedávno na hlavu porazil a práve pred chvíľou bol koniec tohto krátkeho konfliktu spečatený mierovou zmluvou.
Ceremoniál, ktorý 14. októbra 1809 v Schönbrunne rámcuje jej slávnostné prijatie, má však chybičku krásy. Dokument by mali podpísať ministri zahraničných vecí, je tu však iba ten francúzsky, Jean-Baptiste Nompere de Champagny.
Porazenú stranu zastupuje poľný maršal Ján Jozef Lichtenštajn. Šéf rakúskej diplomacie na ceremónii chýba. Neprišiel zámerne. Ako sa totiž vyjadril, s takouto potupnou zmluvou nechce mať nič spoločné.
Týmto nekompromisným mužom je 36-ročný Klemens Metternich. Do kresla ministra zahraničných vecí zasadol pred šiestimi dňami a v nasledujúcich štyroch desaťročiach sa už nestane, že by pri niektorej z kľúčových udalostí európskej politiky chýbal.
Nepriateľ revolúcií
Klemens Václav Nepomuk Lothar Metternich, ako znelo jeho celé meno, pochádzal zo starého šľachtického rodu z Porýnia. Medzi jeho predkami by sme našli obchodníkov, ale tiež politikov, diplomatov, kurfirstov či arcibiskupov. Diplomatom, hoci vraj nie veľmi obratným, bol, najprv v službách trevírskeho dvora a neskôr cisára, aj jeho otec František.
Svetonázor mladého Klemensa sa formoval jednak počas jeho štúdií v Štrasburgu a neskôr v Mainzi, no významne ho ovplyvnili aj dejinné zmeny, ktorých svedkom, či už priamym alebo nepriamym, sa stával.
„Už ako mladý som sa ocitol v situáciách, ktoré mi umožnili zblízka pozorovať beh veľkých udalostí, a uvedomoval som si, že sú vedené inak, než by mali byť,“ napíše po mnohých rokoch vo svojich pamätiach. Bude tým mať na mysli najmä revolúcie, ktorých nepriateľom zostane po celý život.
Má sedemnásť, keď sa v roku 1790 vo Frankfurte zúčastňuje na cisárskej korunovácii Leopolda II. a obradom je fascinovaný. Zoznamuje sa tam aj s arcivojvodom Františkom. V Európe ešte stále rezonujú ozveny Veľkej francúzskej revolúcie a obaja mladí muži sa v názore na ňu i na radikálne zmeny ako také zhodujú.
O dva roky robí Metternich opäť štafáž na korunovácii nového cisára Svätej ríše rímskej. Tentoraz Františka II., toho istého, ktorého spoznal ešte ako arcivojvodu. A nemá to byť zďaleka ich posledné stretnutie.
Vo Francúzsku to v tom čase opäť vrie a stupňujú sa tam násilné excesy novej vládnej garnitúry. Klemens je nimi šokovaný.
„Krv Márie Terézie, krv samotného Rakúska tiekla po lešení. Na hlavy týchto bezbožných vrahov, vrahov svojich kráľov a svojej vlasti musí za to dopadnúť tvrdý trest,“ nahnevane reaguje v otvorenom liste na popravu Márie Antoinetty.
Rok 1793 však vo Francúzsku vynáša k moci aj muža, ktorý má už onedlho zm...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.