Tieto deti valcovačov, zlievačov, vysokopeciarov a ostatných pracovníkov hutníckeho kombinátu Východoslovenských železiarní trávili v roku 1966 prázdniny v rekreačnom stredisku kombinátu v Zlatej Idke.Archív TASR
StoryEditor

Prázdniny v „pinďáku“. Letné tábory boli zrkadlom doby, režimy ich využívali aj na ideologické formovanie detí

11.08.2026, 09:15

Nástup na rannú rozcvičku, oblečenie „začmudené“ od táboráka, odreté kolená, tajomstvá šepkané po večierke, nové kamarátstva aj prvé lásky. Letné tábory mnohým formovali realitu detstva. Ako sa vyvíjali, menili a kam sa posunuli dnes?

Korene organizovaných letných pobytov siahajú do čias, keď industrializácia napredovala, priemyselné mestá rástli a pre pracovnú vyťaženosť rodičov čoraz viac detí trávilo prázdniny bez dozoru v zlých hygienických a sociálnych podmienkach. 

Kým na vidieku sa „prázdninovalo“ najmä z praktických dôvodov – deti uvoľnili zo školy, aby mohli pomáhať pri poľnohospodárskych prácach –, mestské deti bolo potrebné počas leta niekam bezpečne „odložiť“.

Charitatívne organizácie, spolky a neskôr aj štát preto zakladali prázdninové kolónie a osady. Chudobné deti v nich dostávali pravidelnú, výživnejšiu stravu, trávili čas na vzduchu a učili sa hygienickým návykom. 

Zväčšiť fotografiu

   

Súčasťou programu býval šport a spoločné hry, ale napríklad aj dôsledné vedenie k prospešným návykom – umývaniu zubov, jedeniu ovsenej kaše či užívaniu rybieho tuku. Pobyt mal teda okrem zábavy zlepšiť zdravie a zároveň naučiť deti poriadku, disciplíne a fungovaniu v spoločnosti.   

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = history/nove-dejiny, menuAlias = nove-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
26. august 2026 16:55