Ručičky hodín sa blížia k pol druhej po polnoci. Riadiacou sálou štvrtého reaktorového bloku Černobyľskej jadrovej elektrárne sa ozýva monotónny hluk ventilácie a tlmené hlasy operátorov, ktorí práve vykonávajú rutinný test.
Vedúci zmeny Alexander Akimov sa snaží byť pokojný, hoci skúška bezpečnosti turbogenerátora neprebieha ideálne. Chce ju prerušiť, jeho nadriadený, zástupca hlavného inžiniera Anatolij Ďatlov, však tvrdošijne trvá na tom, že v teste treba pokračovať.
Výkon reaktora prudko klesol. Treba ho stabilizovať, a tak obsluha aktivuje tlačidlo havarijného odstavenia. Má fungovať ako poistka, lenže...
Presne o jednej hodine, 23. minúte a 44. sekunde miestneho času otrasie štvrtým blokom mohutná explózia. Strecha reaktorovej haly prestáva existovať a do nočnej oblohy vyráža stĺp ohňa, trosiek a rádioaktívneho prachu. V riadiacej sále nastáva chaos a Ďatlov stále odmieta prijať realitu.
„Reaktor je v poriadku, vybuchla nádrž núdzového chladenia,“ je presvedčený a posiela operátorov, aby ručne otvorili ventily a čerpali vodu do reaktora. Ten je však už v tejto chvíli v troskách a hasiči bojujú s plameňmi.
Hoci dozimetre všade v okolí ukazujú abnormálne hodnoty, riaditeľ elektrárne Viktor Brjuchanov oznamuje nadriadeným orgánom, že došlo k vážnej nehode, no úroveň radiácie je pod kontrolou. Ubiehajú drahocenné minúty, kompetentní kopia chybu na chybu, v objekte zomierajú prví ľudia a desiatky ďalších sú vystavené prudkému ožiareniu.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
