Ozbrojené jednotky masakrujú utekajúcich demonštrantov… žena s okuliarmi so zranenou tvárou klesá k zemi… opustený kočík s dieťaťom sa čoraz rýchlejšie rúti po schodoch dolu… matka s mŕtvym dieťaťom v náručí naopak stúpa proti strelcom nahor.
Koľkokrát sme tieto a ďalšie nesmrteľné ejzenštejnovské obrazy videli v parodickej či oslavnej citácii – od Nepodplatiteľných cez Nehanebných bastardov až po Bláznivú strelu?
Triumf propagandy
Ich filmy spájajú novátorské postupy, strhujúce filmárske remeslo aj fascinujúce rozprávačstvo. V podmanivej forme sa však skrýva rafinovaná propaganda alebo ideologicky vyhranený, ba priamo lživý pohľad na dejiny.
Každá kinematografia má svoje dračie vajcia, ktoré milovníkov strieborného plátna fascinujú aj odpudzujú zároveň.
Platí to o Triumfe vôle (1935) Leni Riefenstahlovej, oslavujúcom nacistický režim, o otvorene rasistickom Zrodení národa (1915) Davida Griffitha a tiež o iba druhom celovečernom filme génia strieborného plátna a najvplyvnejšieho sovietskeho filmového propagandistu Sergeja Ejzenštejna – Krížniku Potemkin (1925).
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
