Aké je prenajímať svoju tvár. Cítil som neistotu, potom depresiu, spomínal dvojník slávneho britského maršala

Tak ako každý dospelý moslim by mal aspoň raz za život uskutočniť púť do Mekky k Čiernemu kameňu, tak americkí farmári v historických dobách pokladali za svoju povinnosť aspoň raz za život navštíviť Washington a tam – v Bielom dome – si potriasť rukou s prezidentom, aby vyjadrili súhlas s jeho politikou. 

Tento zvyk prišiel za éry Abrahama Lincolna tak do módy, že keby mal nebohý prezident všetkým farmárom potriasať rukou, nezostal by mu žiadny čas na riadenie tej politiky, s ktorou farmári súhlasili. Ale keďže farmári poznali Abrahama Lincolna iba z nekvalitných litografií, najala vláda muža, prezidentovho dvojníka, ktorý mal jedinú úlohu: mlčky potriasať rukami prichádzajúcim farmárom.

Zaskakujúceho dabléra mal aj zakladateľ moderného etiópskeho štátu cisár Menelik II. Dvojník udeľoval audiencie a prijímal návštevy aj po tom, čo cisár v roku 1907 stratil reč, ale dokonca i po cisárovej smrti na jeseň 1911. A tak sa cisárovu smrť darilo etiópskemu dvoru tajiť pred svetom ešte dva roky.

Ak chcete patriť do elitného klubu zaslúžilých svetových diktátorov, potom sa bez špekulácií a fám, že za vás zaskakujú dvojníci, skrátka nezaobídete. Preto sa všelijaké dvojnícke báchorky niesli i okolo rumunského vládcu Nicolae Ceaușesca. 

   

„Že je mŕtvy? Na smiech! Mám dôkazy, že si z celého sveta vystrelil,“ chvastal sa na jar 1990 pred novinármi údajný bývalý major rumunskej tajnej polície Securitate. Okrem pikantných detailov zo života rodiny popraveného diktátora opisoval, prečo neverí videu z popravy Ceaușescovcov.