„Za blahobyt, štěstí, klid — jednotně jde všechen lid.“ „Bez zrádců a rozvratníků budujeme republiku.“ „Marshallův plán made in USA pozor!“ nápisy na alegorickom voze s vrecami dolárov, ktorý ironizuje Marshallov plán, projekt amerického ministra zahraničia na pomoc vojnou zničenej Európe. Zatiaľ čo socialistický blok ho s pohŕdaním odmietol, George Catlett Marshall zaň dostal v roku 1953 Nobelovu cenu za mier.Profimedia

Rok temnoty a nepatrnej nádeje. Západ sa po vojne radostne zviechal, u nás vládol strach a klamstvo

Je to už sedemdesiat rokov, napriek tomu sa zdá, akoby ozveny roku 1953 zavše zaznievali ešte aj v týchto dňoch. Niekedy sa zjavia spomienky na lágre, kam zatvárali nevinných, inokedy sa napraví niektorá z krívd vtedajšej justičnej zvole, občas sa snaží pamiatku statočných vlastencov pošliapať niektorý z pohrobkov stalinizmu. Zatiaľ čo západný svet sa osem rokov po vojne už radostne zviechal, tu panovala doba strašného zmaru, strachu a klamstiev. Napriek tomu sa objavila aj trhlina. Nádej v podobe smrti dvoch diktátorov – Stalina a jeho sluhu Gottwalda. Spoločnosť aj kultúra sa však mohli nadýchnuť až koncom 50. rokov, onoho roku Československo pokrývala ešte temnota, hoci mala červenú farbu. Ako krv.

V Amerike sa päťdesiate roky označujú za čiernobiele desaťročie, hoci filmy v kinách už boli dávno farebné. Divákov tam desil americký veľkofilm Titanic, neporovnateľne menej romantický ako ten z roku 1997 s Kate Winsletovou.

Najväčšou hviezdou vtedy bola bezpochyby Marilyn Monroe, ktorá onoho roku oslňovala nielen na obálke Playboya, ale aj vo filmoch Niagara, Ako si vziať milionára (How to Marry a Millionaire) a Páni majú radšej blondínky (Gentleman Prefer Blondes). V tom prvom hrala nečakane vypočítavú chladnokrvnú ženu, v ďalších vtedy tradične naivnú krásku – a v kinách padali rekordy.

Obavy amerického obyvateľstva z komunistického útoku sa premietli do vynikajúceho sci-fi filmu Vojna svetov (The War of the Worlds) o invázii Marťanov, ktorých nakoniec zahubia baktérie, voči ktorým sú ľudia imúnni.

Dych vyrážala aj vojnová dráma Stanleyho Kubricka Strach a túžba (Fear and Desire), avšak najlepším filmom roka boli Prázdniny v Ríme (Roman Holiday) s očarujúcou Audrey Hepburnovou a šarmantným Gregorym Peckom, ktorý je vďaka svojim kvalitám zábavný dodnes.

Oscara za najlepší film však získal film Najväčšie predstavenie na Zemi (The Greatest Show on Earth) a udeľovanie cien prvýkrát naživo vysielala televízia.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 94% na dočítanie.

#HISTÓRIA #HN HISTORY #TÉMA #ČESKOSLOVENSKO #KOMUNISTICKÝ REŽIM #KOMUNISTI #MENOVÁ REFORMA #KLEMENT GOTTWALD #ANTONÍN ZÁPOTOCKÝ #SOVIETSKY ZVÄZ #JOSIF VISSARIONOVIČ STALIN #NIKITA CHRUŠČOV #LAVRENTIJ BERIJA #ROK 1953 #20. STOROČIE

Rok temnoty a nepatrnej nádeje. Západ sa po vojne radostne zviechal, u nás vládol strach a klamstvo

Keď režim prišiel o dva piliere: Československí komunisti držali tvrdý kurz aj po smrti Stalina a Gottwalda

Priznávam, že som organizoval protištátne centrum. Slánskému sa stal osudným systém, ktorý uviedol do života

Stalin umieral dlho a sám, v zákulisí Kremľa sa medzitým rozpútal tvrdý boj o moc

Februárový prevrat 1948: Ako sa zachová armáda komunisti nevedeli, vytvorili si teda vlastnú

Vojna, ktorá sa neskončila. Priebeh konfliktu na Kórejskom polostrove bol dlhým radom omylov