Viete brzdiť? Tak môžete jazdiť. Na získanie vodičského preukazu stačilo kedysi málo

Bol to jeden z najbizarnejších zážitkov spojených so šoférovaním. Presnejšie s možnosťou vydať sa na cesty na Tonge. Keď sme tento tropický ostrov pred štyrmi rokmi navštívili, jedna z prvých ciest viedla na ministerstvo dopravy.

Vo vstupnej hale budovy, ktorá vyzerala ako škola v prírode z 80. rokov, si ma asi po desiatich minútach čakania miestna dievčina privolala k pultu. Po asi piatich ďalších minútach, počas ktorých sa ma trikrát spýtala, ako sa volám a odkiaľ prichádzam (hoci všetky údaje mala vo vyplnenom tlačive pred sebou), mi vystavila dočasný vodičský preukaz oprávňujúci ma šoférovať v tomto ostrovnom kráľovstve.

Samozrejme, za poplatok som „vyfasovala“ kartičku, ktorá vyzerá, akoby ju z hrubého papiera vystrihlo a pomaľovalo sedemročné dieťa. Keby som mala predlohu, realistickejší vytlačím aj na podpriemernej tlačiarni doma.

Aké náročné je získať regulárny vodičský pre miestnych, to netuším. Čosi mi však hovorí, že proces nebude taký zdĺhavý ako u nás v strednej Európe. Hoci pri štandardnej ceste v rannej špičke v Bratislave sa niekedy pýtam sama seba, či by sa jeho vydanie nemalo podmieňovať prísnymi psychotestmi.

Ten úplne prvý bol skôr akýmsi dovolením. Tri roky po tom, ako Karl Friedrich Benz získal patent na svoj prvý automobil, sa v Mannheime z...