Časy, keď sme si tykali s fašizmom: Vplyv radikálov si vybral daň v podobe desaťtisícov obetí

Fašizmus. Slovo, ktoré od 30. rokov 20. storočia lieta vzduchom až príliš často. Ideológia, ktorá sa z Talianska v rôznych podobách a formách rozliala po Európe a svoju kľúčovú rolu zohrala počas druhej svetovej vojny. Dnes je pre väčšinu z nás symbolom čohosi zlovestného, nenávistného a nasiaknutého krvou miliónov obetí.

No tento pohľad, rovnako ako jeho bezbrehý obdiv, boj proti nemu a jeho dôsledkom, „denacifikácia“ a ďalšie pojmy sú neraz silno vytrhnuté z kontextu bez hlbšieho poznania či porozumenia.

Ako a prečo teda našiel oporu aj u nás? Bola vojnová Slovenská republika skutočne klérofašistická? A za čo bojovali Hlinkove gardy alebo Národná obec fašistická? Skúsme aspoň načrtnúť odpovede na tieto otázky.

Obrodenie národa

Kým sa pustíme do pátrania po jeho prejavoch u nás, je nutné stratiť niekoľko slov o samotnej podstate fašizmu a pozrieť sa naň trochu z odstupu. Požičajme si niekoľko viet z úvodu knihy Fašizmus náš slovenský, ktorú vlani vydal Anton Hruboň s kolektívom ďalších slovenských historikov:

„Táto práca nevníma fašizmus ako nadávku či pejoratívnu nálepku, ale ako samostatný prúd politickej kultúry so svojimi konkrétnymi znakmi a obsahom, ktorý má svoje pevné miesto v zástupe iných veľkých moderných ideológií (konzervativizme, liberalizme, nacionalizme, socializme a ich najrôznejších odnožiach). Pri vymedzení toho, čo chápe pod daným pojmom, vychádza z kritickej reflexie najnovších diskusií v európskom výskumnom priestore, ktorá sa od roku 2015 inštitucionalizovala pod organizáciou International Association for Comparative Fascist Studies.“

Povedané stručne, samotná definícia fašizmu nie je konečná a nemenná a vplýva na ňu séria výskumov tohto fenoménu na medzinárodnej úrovni. Je tiež dôležité uvedomiť si situáciu, ktorá predchádzala jeho rozmachu.

Európa sa v tom čase spamätáva z prvej svetovej vojny a jej dôsledkov. Vznik nových štátov, nenaplnené ambície niektorých, tvrdé rozdelenie na víťazov a porazených, veľké zničené oblasti vyžadujúce obnovu. A do toho hospodárska kríza, ktoré len urýchľuje aj krízu identity jednotlivcov či veľkých celkov.

Navyše v povojnovej Európe opakovane na rôznych frontoch zlyhávajú tradičné politické strany. Takéto ovzdušie ...