Úradníci a policajti na jokohamskom letisku si pozornými pohľadmi premeriavajú muža, ktorý im práve predložil na kontrolu svoje doklady. Dozvedajú sa z nich, že pred nimi stojí doktor Richard Sorge, ktorý má 37 rokov a do Japonska prichádza ako reportér novín Frankfurter Zeitung. Pôsobí pokojne a z miery ho nevyvádza ani dôkladná prehliadka, ktorú musí vzápätí absolvovať.
To je však len začiatok. Od chvíle, ako opustí letisko, ho bude sledovať polícia. Tak ako každého cudzinca, ktorý do krajiny prichádza. Japonci, vedení k pocitu národnej nadradenosti a presvedčení, že sa skôr či neskôr stanú silnou imperiálnou mocnosťou, im z princípu nedôverujú a každého podozrievajú zo špionáže. Netušia, že v tomto prípade sa nemýlia a že napriek precíznej práci ich ideologickej polície potrvá roky, kým na to prídu.
Je september roku 1933 a misia Richarda Sorgeho v krajine vychádzajúceho slnka sa práve začína.
Očarila ho ošetrovateľka a Marx
Napoly bol Nemec, napoly Rus a na svet prišiel 4. októbra 1895 v Azerbajdžane, kde mal jeho otec ako inžinier lukratívne miesto v ropnej spoločnosti. Keď mu o tri roky neskôr vypršal kontrakt, vrátil sa aj s rodinou do Berlína.
V Nemecku Richard vychodil školu, začal študovať na gymnáziu a po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval do cisárskej armády. Stal sa príslušníkom delostreleckého práporu, s ktorým zakrátko zamieril na front.
Vojna, do ktorej išiel dobrovoľne, Sorgeho natrvalo poznamená. Jednak zdravotne, keď v boji utrpí vážne zranenie a pri operácii mu musia ľavú nohu o dva centimetre skrátiť. Počas rekonvalescencie v nemocnici vo východopruskom Königsbergu však spoznáva aj mladú zdravotnú sestru, do ktorej sa nielen zamiluje, ale ktorá mu na
preklenutie dlhých chvíľ nosí knihy. Sú to najmä spisy Karla Marxa.
Pri ich čítaní sa v ňom stupňuje odpor k vojne, no začína aj snívať o odstránení kapitalistického vykorisťovania a o sociálnej spravodlivosti. „Vojna zo mňa urobila komunistu,“ napíše o štvrťstoročie neskôr vo svojom vyhlásení v japonskom väzení.
Domov prichádza s hlavou plnou ideálov, vracia sa do školy a v roku 1919 absolvuje v Hamburgu s vyznamenaním štúdium politických a ekonomických vied. Vstupuje tiež do komunistickej strany a prekypuje aktivitou – vylepuje a roznáša letáky, reční na zhromaždeniach.
V roku 1924 prichádza ďalší dôležitý moment. Na zjazde strany vo Frankfurte zaujme agilný mladík sovietskych hostí, a tí ho pozývajú do Moskvy. Ako zapálený komunista je sovietskym systémom očarený. A keďže je po matke Rus, prijíma sovietske občianstvo. Začína tiež pracovať pre Kominternu, medzinárodnú organizáciu, ktorá chce docieliť rozklad kapitalizmu a nastolenie diktatúry proletariátu aj v ostatných krajinách.
Predurčený na rolu agenta
Svoju prácu vníma ako vyššie poslanie, cestuje po svete, jeho manželka Christine však...
Zostáva vám 85% na dočítanie.