V polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia mal premiéru film amerického režiséra Stevena Spielberga Jurský park. Oživené dinosaury však až náramne pripomínali tých z československého filmu Karla Zemana, ktorých vytvoril už o štyridsať rokov skôr. Spielberg sa netajil obdivom k Zemanovi, dokonca požiadal o jednu kópiu jeho filmu Cesta do praveku.
Český Mélies, ako Karla Zemana prezývali, ho vytvoril v Zlíne, kde pôvodne vznikali spravodajské šoty na propagáciu Baťových topánok, neskôr sa k nim pridali cestopisné, hrané, no najmä animované filmy.
Najprv galoše
Východomoravské mesto Zlín s funkcionalistickou architektúrou, v ktorom prevládajú červené tehlové domy, ale aj výškové budovy a prvý mrakodrap, vybudoval Tomáš Baťa. Tu vznikla nielen slávna obuvnícka firma, ale aj filmové ateliéry a prvé kino. S kapacitou 2 500 miest bolo najväčším kinom v predvojnovom Československu, preto je v súčasnosti pamiatkovo chránené. Prečo potreboval Baťa filmové ateliéry?
Koncom dvadsiatych rokov minulého storočia začínajú jeho závody využívať na propagáciu vlastnú filmovú techniku. Vzniká Baťa žurnál, ktorý sa premieta v kinách. Pre zaujímavosť, prvá reklama bola na gumené galoše.
To však nestačilo. Preto začiatkom tridsiatych rokov, keď bola obuvnícka firma na takmer svetovom vrchole, nastupuje do filmového oddelenia mladučký Elmar Klos (spolu s režisérom Jánom Kadárom dostali filmového Oscara za najlepší cudzojazyčný film roku 1966 Obchod na korze), ktorý prijíma do tímu ďalších dvoch mladých tvorcov – producenta Ladislava Koldu a kameramana Alexandra Hackenschmieda. Prvou reklamou nad rámec formálnych povinností zlínskych filmárov bol Střevíček – obuvnícka poéma o ženských nohách. Zahral si v nej aj vtedajší majiteľ a riaditeľ obuvníckeho koncernu Jan Antonín Baťa.
Podnik prebral po svojom o generáciu staršom bratovi Tomášovi, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí v roku 1932. Střevíček bol akýmsi obrazovým rozprávaním o výrobe obuvi, doplneným hudbou z pera Bohuslava Martinů, ktorý bol priateľom Ladislava Koldu. Vtedajšie reklamy boli totiž oveľa dlhšie ako dnes – boli to akési krátke dokumentárne filmy. Pôvodné priestory už však na nastávajúce filmové projekty nestačili...
Výstavba ateliérov v Kudlove
V roku 1935 sa začínajú výkopové práce v neďalekej obci Kudlov, ktorá ležala doslova nad mestom Zlín. Podľa návrhov architekta Vladimíra Karfíka tam začínajú rásť filmové ateliéry a i...
Zostáva vám 85% na dočítanie.