V roku 1919, teda krátko po tom, ako sa Slovensko stalo po Veľkej vojne súčasťou nového štátu, sa konalo mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku, za ktorým stál Vavro Šrobár, a ktoré bolo akousi predprípravou na následné detailne prepracované a profesionálne sčítanie v roku 1921. Za sčítaním ľudu v roku 1919 však treba hľadať najmä prozaický fakt, že pred mierovou konferenciou v Paríži bolo potrebné určiť, aké je národnostné zloženie obyvateľov nášho územia pre potreby vytýčenia hraníc.
Prípravy boli odsúhlasené ešte v decembri 1918 s tým, že samotné sčítanie sa malo konať medzi 24. marcom až 2. aprílom. Lenže situácia sa skomplikovala, v Maďarsku prevzali moc komunisti a 21. marca vyhlásili Maďarskú republiku rád, čo bolo pre Slovensko hrozbou. Vavro Šrobár, minister pre správu Slovenska, vyhlásil 25. marca na celom území Slovenska stanné právo.
Termín sčítania sa však posúval okrem iného aj preto, že hárky, ktoré sa tlačili v Prahe, meškali a dotlač hárkov v nemeckom jazyku sa dokončila až 4. apríla 1919. Navyše, nájsť 5 500 spoľahlivých komisárov, ktorí by sčítanie zvládli, sa ukázalo na Slovensku nemožné, v Čechách preto vznikla výzva, aby sa tamojší učitelia hlásili za zapis...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.