Vojaci z novej svetovej veľmoci tvorili v Rusku v čase občianskej vojny dve zoskupenia. Americké expedičné sily na Sibíri pod velením generálmajora Williama S. Gravesa, veterána bojov na Filipínach zo začiatku 20. storočia, mali takmer osemtisíc dôstojníkov a vojakov.
Početne slabšie boli sily postupujúce zo severoruského prístavu Archangeľsk. Na vojenskej kampani, ktorá do dejín vošla aj pod názvom Expedícia ľadových medveďov, sa podieľalo okolo päťtisíc mužov.
Dnes, s odstupom jedného storočia, sa viacerí vojenskí historici zhodujú, že zapojiť v roku 1918 amerických vojakov do diania v Rusku bolo azda najhorším rozhodnutím prezidenta Woodrowa Wilsona.
Rusko patrilo koncom prvej svetovej vojny i po ukončení globálneho konfliktu k nepokojným oblastiam sveta. Základným cieľom Američanov preto bolo pripojiť sa k Britom a Francúzom a zachrániť vojenský materiál, pôvodne určený armáde už neexistujúceho cárskeho impéria, bývalého spojenca štátov Dohody, teda aj USA.
Nepriateľskí Nemci sa totiž nachádzali pomerne hlboko v ruskom území, navyše si na cenný tovar brúsili zuby aj boľševické sily. Spojenci boľševikom nedôverovali, už aj preto, že uzavreli mierovú zmluvu s centrálnymi mocnosťami na čele s Nemeckom.
Zároveň mali chlapi zo zámoria pomôcť československým legionárom, nachádzajúcim sa vo veľmi ťažkej situácii, keďže bojovníci od Vltavy či spod Tatier zvádzali svoj heroický boj o Transsibírsku magistrálu. V neposlednom rade Američania a ich spojenci, nielen Briti a Francúzi, ale aj Japonci, Taliani, Srbi, Poliaci či Gréci, plnili morálnu úlohu ako podpora ruským protiboľševickým „bielym“ vojskám.
Spojenci živili nádej, že v prípade víťazstva bielogvardejcov by sa Rusko znova zapojilo do vojny s Nemeckom, ktoré ani na jeseň 1918 ešte stále nezložilo zbrane.
Zmena plánu
Keď vojaci 85. divízie americkej armády ukončili v Michigane svoj výcvik a smerovali na západný front, mnohých čakalo veľké prekvapenie. Na základe dohody medzi prezidentom Wilsonom a generálom Johnom J. Pershingom dostali príslušníci 339. pešieho pluku, ale aj niektorých ženijných a technických jednotiek nový rozkaz.
Nečakala ich rokmi ničivej vojny zdevastovaná západná Európa, svoje životy mali nasadzovať oveľa ďalej, až tesne pod polárnym kruhom.
Američania absolvovali v Anglicku ďalší výcvik, dostali výzbroj v podobe ruských zbraní a 4. septembra 1918 sa začali vyloďovať v strategicky dôležitom prístave Archangeľsk pri Bielom mori, ktorý mesiac predtým dostali pod svoju kontrolu Francúzi, Briti a „bieli“ Rusi.
„Toto je naozaj Bohom zabudnutá diera. Nikdy som nezažil takú zmes tých najrôznejších pachov. Ľudia sú tu špinaví a asi vyhladovaní na smrť,“ zapísal si do denníka poručík Charles Ryan, armádny účtovník.
Spojencom však plán...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.