Čo bolo pre vás najväčším prekvapením nedeľňajšieho druhého kola parlamentných volieb vo Francúzsku – víťazstvo ľavice alebo skôr tretie miesto krajnej pravice?
Vidíte tu isté paralely s niekoľkými predchádzajúcimi prezidentskými voľbami, keď v prvom kole zaznamenala pomerne vysoký zisk Marine Le Penová, respektíve ešte pred ňou jej otec Jean-Marie Le Pen, aby ich v druhom kole jasne porazil ich protikandidát vďaka silnej mobilizácii proti krajnej pravici? Odohral sa tento mobilizačný faktor aj tentoraz?
Ako hodnotíte výsledok Národného združenia?
Nedopadlo až tak zle, jeho výsledok vôbec nie je zlý, najmä ak sa naň pozrieme optikou počtu odovzdaných hlasov. Prirodzene, vďaka spomínanej taktickej spolupráci medzi Macronom a ľavicou nie je výsledok Národného združenia príliš dobrý z hľadiska počtu získaných mandátov. Určite tam zafungovala mobilizácia proti jeho predpokladanému víťazstvu, ako ste sám spomínali v predchádzajúcej otázke. O tom, že i Národné združenie dokázalo mobilizovať svojich priaznivcov, však svedčí mimoriadne vysoká volebná účasť – skoro 67 percent. Na francúzske parlamentné voľby to je jednoducho nebývalé číslo.
V každom prípade väčšinu nezískal nikto a všetky tri hlavné bloky odmietajú navzájom akúkoľvek spoluprácu. Viete si predstaviť, že by sa ľavica a Macronov tábor napokon predsa len dohodli a vytvorili spoločnú vládu?
Áno, keď to trošku zjednodušíme, tak je pomerne ľahké predstaviť si to, ale za jednej podmienky – keby sa podarilo nejakým spôsobom odstrániť z hry Jeana-Luca Mélenchona, respektíve odstaviť do pozadia jeho hnutie Nepoddajné Francúzsko. To je totiž kľúčom k tomu, či Macronov blok a zvyšok Nového ľudového frontu dokážu zostaviť koalíciu.
Zostáva vám 83% na dočítanie.