V rámci generálnej opravy tohto systému si Peking vyhradzuje právo vetovať politických kandidátov do hongkonského zastupiteľstva, aby mohol dohliadať na ich dostatočné „vlastenectvo“. Súčasťou procesu majú byť previerky vykonávané novým aparátom národnej bezpečnosti na území Hongkongu, ktorého rozhodnutia nebude možné právne spochybniť.
Tento krok odsúdili Spojené štáty, Británia, Austrália a niektoré európske krajiny. Podľa zahraničných korešpondentov je čoraz ťažšie zachytiť názory samotných Hongkončanov. V priebehu posledných udalostí boli miestni oveľa zriedkavejšie ochotní prehovoriť o svojich názoroch na vzťahy bývalej britskej provincie s pevninskou Čínou. „Peking dnes prijal zmeny vo volebnom systéme Hongkongu, ktoré sú jasným porušením Spoločnej deklarácie aj medzinárodných záväzkov Číny, ako i narušením slobôd obyvateľov Hongkongu,“ citovali médiá britského ministra zahraničných vecí Dominica Raaba.
Šéf londýnskej diplomacie sa pritom odvolával na Sino-britskú zmluvu z roku 1984. Práve vďaka nej sa Hongkong vrátil pod čínsku správu v roku 1997. Jedinečná dohoda „jednej krajiny, dvoch systémov“ vychádzala z politickej stratégie Teng Siao-Pchinga o zjednotenej Číne, na základe ktorej si kontinentálna časť mala zachovať svoj socialistický systém, zatiaľ čo Hongkong, Macao a Taiwan kapitalistický.
Spoločná dohoda Číny a Británie o Hongkongu mala počas 50-ročného prechodného obdobia garantovať sociálne a ekonomické špecifiká, spôsob života a občianske práva. Zaručiť mala napríklad slobodu prejavu a zhromažďovania, nezávislé súdnictvo či niektoré ďalšie demokratické práva a slobody, ktoré nemá žiadna iná časť pevninskej Číny.