Jeľcin zároveň vyslovuje presvedčenie, že Putina si vie najlepšie predstaviť ako svojho nástupcu v kresle šéfa Kremľa.
Keď Jeľcin v posledný deň roka 1999 abdikoval, nastúpil Putin na post úradujúceho prezidenta. V marci 2000 si dal svoju pozíciu potvrdiť v riadnych prezidentských voľbách a odvtedy už moc z rúk nepustil.
Oligarchovia, ktorí fakticky ovládali krajinu počas úradovania Jeľcina, si spočiatku mysleli, že Putin bude rovnako slabý prezident vystupujúci ako figúrka v ich rukách. Hlboko sa však prepočítali. Putin im rýchlo vyhlásil vojnu. Časť emigrovala na Západ, niektorí sa ocitli za mrežami, ďalší prešli na jeho stranu. Putin sa tak postupne obklopil vlastnými biznis magnátmi, pomocou ktorých si upevňoval politickú i ekonomickú moc.
Dve v tom čase ešte štvorročné funkčné obdobia v úrade šéfa Kremľa strávil Putin snahami o návrat Ruska medzi vojenské i hospodárske veľmoci. Jeľcinovo pôsobenie pozíciu krajiny v geopolitickom svete totiž oslabilo.
V roku 2008, keď mal po dvoch funkčných obdobiach v Kremli oficiálne skončiť, sa Putin rozhodol zavedené pravidlá šikovne obísť. Jednoducho si vymenil pozície so svojím najvernejším spolupracovníkom, premiérom Dmitrijom Medvedevom, ktorý sa stal na štyri roky ruským prezidentom. Nebolo však žiadnych pochybností o tom, že je to práve Putin, ktorý aj z kresla predsedu vlády rozhoduje o všetkom dôležitom v Rusku.
Keďže ruská ústava v tom čase hovorila o tom, že prezident môže byť v úrade len dve po sebe idúce funkčné obdobia, Putin sa tak už v roku 2012 mohol vrátiť do Kremľa. Medzi prvé rozhodnutia, ktoré si v parlamente nechal odklepnúť, bolo predĺženie funkčného obdobia prezidenta na šesť rokov. A keďže predvlani vyhral voľby práve Putin, všetko nasvedčuje tomu, že za predpokladu dobrého zdravia zostane v Kremli až do roku 2024.