Týkalo sa to predovšetkým Spojených štátov a Číny, keď najmä americký prezident Donald Trump pokračoval v ostrej rétorike voči Pekingu. USA zaviedli v septembri dodatočné clá vo výške 15 percent na čínsky spotrebný tovar, ako sú televízory, športová obuv či knihy v hodnote vyše 100 miliárd dolárov. Čína na to zareagovala odvetnými clami na americký import v hodnote 75 miliárd dolárov.
V polovici decembra mali nasledovať ďalšie clá. Peking a Washington však nakoniec dosiahli predbežnú dohodu, na základe čoho obe strany poľavili zo svojej bojovej nálady. Čína odložila avizované odvetné clá na americké automobily a ďalšie tovary. Spojené štáty zase pozastavili plány na zvýšenie ciel na čínske tovary v hodnote 160 miliárd dolárov.
Obchodným sporom sa však nevyhla ani Európska únia. V októbri urobil prvý krok Trump, keď uvalil 10-percentné clo na veľké civilné lietadlá, ako aj 25-percentné clo na niektoré poľnohospodárske výrobky z EÚ. Reagoval tým na európske dotácie pre výrobcu lietadiel Airbus. Američania navyše oznámili, že zvažujú clá vo výške až 100 percent na ďalšie európske výrobky, ktoré predtým americká administratíva od colných poplatkov oslobodila. Ide o najobľúbenejšie európske exportné artikle ako írska whisky či francúzsky koňak.