Na opačnú stranu politického spektra sa postavilo Rusko, Irán, Čína, Kuba, Mexiko či Turecko.
Kremeľ sa už vyslovil, že americké sankcie sú nelegálne a Spojené štáty nimi zasahujú do vnútorných záležitostí Venezuely. USA tiež obvinil, že sú zodpovedné z podnecovania pouličných protestov.
Z pohľadu Ruska však môže byť problematické venezuelské splácanie dlhu. Jeho celková suma predstavuje tri miliardy dolárov. Latinskoamerická krajina ho spláca dvakrát ročne a najbližšia splátka sa očakáva v marci.
Podľa agentúry Reuters má Rusko vo Venezuele obchodné záujmy, patrí k nim aj partnerstvo spomenutej spoločnosti PDVSA s ruskou ropnou spoločnosťou Rosnefť.
Hovorca Kremľu Dmitrij Lavrov sa už vyjadril, že „Moskva urobí všetko, čo je v jej moci, aby podporila legitímnu vládu prezidenta Madura“. Ruské ministerstvo zahraničných vecí sa spolu so sýrskym vyjadrilo, že USA porušili princípy medzinárodného práva.
V metropole Caracas tiež uplynulé dni pristálo ruské lietadlo bez pasažierov. Začali sa vynárať dohady, či neprišlo pre členov venezuelskej vlády.
Čína tiež zdieľa negatívny postoj Ruska ohľadom sankcií a avizovala, že USA ponesú dôsledky svojho rozhodnutia. Vzťahy medzi krajinami sú veľmi blízke aj napriek tomu, že v roku 2016 prestala Čína poskytovať Venezuele nové pôžičky. S podporou Číny krajina tiež plánuje vypustiť do vesmíru štvrtý satelit.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa zas vyslovil proti prevratom kdekoľvek na svete a Madura označil za svojho brata.