Vojna z polovice minulého storočia skončila bez mieru. Tento rok však už od svojho začiatku otvára viaceré cesty k vztýčeniu bielej vlajky. Prvý zlomový krok bol novoročný príhovor lídra Severnej Kórey Kim Čong-una k národu.
Ten Kim pre Severokórejčanov známy svojimi sťa božskými skutkami, pre zvyšok sveta svojim spokojným úsmevom po odpálení ďalšej medzikontinentálnej alebo balistickej rakety.
V príhovore však ukázal svoju ľudskú tvár volajúcu po spolupráci s Južnou Kóreou, svojím najbližším susedom a zároveň večným nepriateľom. A priateľská ruka mala prísť práve s vyslaním severokórejskej delegácie do dejiska Zimných olympijských hier, juhokórejského Pchjongčchangu.
Južná Kórea v podobe prezidenta Mun Če-ina riešenie sporu diplomatickou cestou privítala. Politológ Dušan Fischer vtedy pre HNtelevíziu uviedol, aby Južnej Kórei nešlo iba o poistenie toho, aby sa Severná Kórea nerozhodla uskutočniť nukleárny test v oblasti konania hier.
A naopak Severnej Kórei namiesto mierového cieľa skôr o snahu ukončiť izoláciu, do ktorej ju svetové spoločenstvo pre jej testy tlačí.
Zbližovanie Kóreí začalo telefonicky prostredníctvom horúcej linky pre naliehavú komunikáciu. Linka sa práve pre severokórejské jadrové a raketové testy viackrát prerušovala a od roku 2016 bola prakticky nefunkčná. Išlo vtedy o odvetu Pchjongjangu za uzavretie spoločnej priemyselnej zóny Kesong.