Spolu proti európskemu tlaku. Ministri vnútra členských štátov Vyšehradskej štvorky podpísali začiatkom októbra spoločnú deklaráciu, v ktorej sa vyhradili voči kvótam na prerozdelenie utečencov. Viac ako program relokácie môže podľa nich pomôcť dôslednejšia ochrana vonkajšej hranice, dodržiavanie schengenských pravidiel či pokračovanie v dohodách so stredoafrickými krajinami. Zabráni sa tak masívnej migračnej vlne spred dvoch rokov.
O dôležitosti vyšehradského formátu svedčí aj pozvanie predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera na diskusiu pred samitom EÚ v polovici októbra. Juncker sa stavia do role mediátora sporu – chce zmierniť napätie medzi V4 a bohatšími západnými krajinami Únie a tiež názorovo zjednotiť krajiny v otázke migračnej politiky.
Zostane teda Maďarsko čiernou ovcou Únie? „Európska únia je živý organizmus. Politická mapa Európy sa stále mení a vývoj sa nedá brať zakonzervovane. Problémy s Maďarskom (ako aj s Poľskom) neodídu preč, ale Európska komisia zároveň nevie ísť v nátlaku omnoho ďalej. Zostaneme tak v takej šedej zóne.“ dodáva Gabrižová.
