V Nemecku sú tradičnými rivalmi, ktorí sa striedajú pri moci, kresťanskí a sociálni demokrati. Tí v súčasnosti vytvorili takzvanú veľkú koalíciu, ktorá vládne bez väčších problémov pod vedením kancelárky Angely Merkelovej.
Podobná situácia je aj v Rakúsku, kde sa pri moci striedajú konzervatívni ľudovci so sociálnymi demokratmi. Občas sa do koalície dostane menší partner. Napríklad v aktuálnej druhej vláde ľudoveckého kancelára Sebastiana Kurza to sú stredo-ľaví Zelení. Naopak, partnerom jeho predchádzajúcej vlády bola nacionalistická Slobodná strana Rakúska.
Ešte v 90. rokoch minulého storočia a v prvej dekáde 21. storočia bolo klasické delenie strán aj v susednom Česku. Najsilnejšími stranami tam boli sociálni demokrati a pravicová ODS. Lídri oboch strán Miloš Zeman a Václav Klaus podpísali po predčasných voľbách v roku 1998 opozičnú zmluvu. Tá zaručila Zemanovej menšinovej vláde podporu ODS, zatiaľ čo Klaus sa na štyri roky stal šéfom parlamentu.
Dnes sa nielen v našom regióne, ale po celej Európe presadzujú strany, u ktorých ťažko povedať, či reprezentujú pravicu alebo ľavicu. V ich názve totiž nie je ani náznak toho, čo chcú presadzovať. „Naopak strany, ktoré sa neobávajú jednoznačného ideologického zakotvenia, nemajú vôbec problém mať vo svojom názve kľúčový termín vzťahujúci sa k danej ideológii,“ uviedol pre HN Tomáš Koziak, politológ a rektor Vysokej školy politických vied v Kutnej Hore.