Ľudia sa od dávnoveku snažia spoznať svet a zodpovedať na najrôznejšie otázky, či už je to – kto môže za to, že je toľko Slovákov nezamestnaných, alebo prečo si viacero z nich nemôže dovoliť hypotéku.
Tieto odpovede, aj keď zväčša nie správne, však práve alternatívne médiá poskytujú. Ako Vašečka vysvetlil ďalej, každý máme nejakú predispozíciu vidieť svet a tieto médiá dávajú priestor tým, ktorých často nie je počuť.
Na čitateľa pôsobia tak, že prezentujú svoj odlišný pohľad. Horší variant je, keď cielene manipulujú. „Naučili sme sa dôverovať expertom. Média nás však nemajú učiť to, čo si máme myslieť, ale to, o čom máme premýšľať,“ dodal.
O súčasnosti sa zvykne hovoriť aj ako o postfaktuálnej dobe, teda tej, v ktorej sa darí klamstvu. Sociálne siete na čele s Facebookom vytvorili priestor, v ktorom si aj minoritný či scestný názor nájde svojich podporovateľov, a čo je ešte horšie, šíri sa ďalej.
Viaceré štúdie ukazujú, že ľudia vystavení kvantu informácií si často ani neotvárajú celý článok a len preletia titulok sprevádzaný viac či menej adekvátnym popisom a fotkou.
Odborníci sa zhodujú, že chýba overovanie faktov, čo šírenie hoaxov a dezinformácií len ešte viac urýchľuje. Navyše, žijeme tiež v dobe, v ktorej funkciu šíriteľov informácií prebrali známe osoby s tisíckami sledovateľov, či funkciu fotografov instragramoví influenceri, ktorým ku kvalitnej fotke stačí len trochu filtrov.
„Facebook je v tomto šialený nástroj, pretože dovoľuje nastaviť presné cielenie na vek a pohlavie a s tým sa dá následne pracovať“, uviedol pre HN Tomáš, šéfredaktor magazínu hoax.sk, ktorý vystupuje pod pseudonymom.