Pre Slovákov je Šefčovič prevažne známy ako eurokomisár s nepriamym dosahom na Slovákov. S čím si ho najviac spájajú v Bruseli?
Jedným z dôvodov, prečo je Šefčovič rešpektovaný, je podľa mňa to, že je ako viceprezident Komisie istým prostredníkom. Jeho veľkým úspechom bola „energetická“ cesta po Únii, počas ktorej navštívil väčšinu hlavných miest. To, že má vplyv na rozhovory o energii, nie je úplne jasné, ale potvrdilo to jeho rolu ako dobrého vyjednávača. Ako víťazstvo sa mu určite pripisuje dosiahnutie trilaterálnych rozhovorov o plyne.
Viete ho s nejakým eurokomisárom porovnať?
Napríklad Miguel Arias Caňete je viac praktický a aj veľa legislatívy o energii je s jeho, a nie so Šefčovičovým podpisom. Súvisí to však so štruktúrou Komisie. Šefčovič je viceprezident, a teda koordinuje prácu aj iných komisárov vrátane Caňeta. Podľa toho, ako prebiehajú trilaterálne rokovania s Parlamentom a Radou a ako Caňete teraz prebral Šefčovičove povinnosti, vidíme, že z hľadiska Komisie je práve on tou najväčšou hnacou silou.
Má náš eurokomisár z pohľadu Bruselu nejaké silné alebo slabé stránky, ktoré sú pre neho špecifické?
Pri jeho osobe je najdôležitejšie, že je komisárom z oblasti strednej a východnej Európy. Pod jeho velením prebehli obrovské zmeny pre európsku energiu a klímu. Keby na to dohliadal človek zo západnej Európy, dalo by sa povedať, že by sa na oboch stranách dosiahlo menej kompromisov.
A nejaká negatívna stránka?
Fakt, že takpovediac „hral na obe strany“ a snažil sa o dosiahnutie dohody, môže znamenať, že jeho zmysel pre naliehavosť, keď príde k postupnému vyradeniu fosílnych palív, bude menej rázny.
Študoval aj na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Nespájalo sa s ním preto aj to, že sa prikláňa k Rusku?
Osobne si myslím, že táto spojitosť nie je významná. V Bruseli je už viac ako dekádu, a tak je s ním viac prepojený než s Moskvou.
Čím podľa vás môže byť exdiplomat ako prezident iný?
Na to, ako poznám slovenský politický systém, vyzerá byť Šefčovič ako dobrý kandidát, ktorý je schopný robiť apolitické rozhodnutia. Podarilo sa mu to už ako komisárovi, ktorý musí oficiálne dohliadať na európske záujmy a neoficiálne tiež na národné záujmy.